SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Množstvo výskumov a žiadne dôkazy o existencii temnej hmoty: Prečo ju astronómovia stále hľadajú?
Lov na temnú hmotu sa ukázal byť mimoriadne zložitý. Neexistuje lepšia alternatíva?
Temná hmota je jednou z najväčších záhad vesmíru. Podľa teórií ide o hypotetickú časticu, ktorá tvorí približne 80% hmotnosti celého vesmíru. Táto častica nereaguje s ničím čo existuje, no vedci pozorujú gravitáciu, ktorou ovplyvňuje všetko okolo seba.
Predpokladá sa, že temná hmota je to, čo drží galaxie pokope. Už veľa výskumov sa pokúšalo aspoň kúsok poodhaliť závoj tajomstva, ktorý táto častica predstavuje, no zatiaľ žiaden nepriniesol ani malé výsledky. Prečo sú teda astronómovia a astrofyzici tak zasadení na objavenie temnej hmoty?
Pravdou je, že existujú alternatívy k tomuto modelu, ako píše portál Space. Lenže žiadna z nich nedokáže dobre vysvetliť to, čo sa vo vesmíre deje. Ako sme už naznačili, galaxie sú jednou z oblastí, kde možno teóriu temnej hmoty uplatniť. Astronómovia si všimli, že vzhľadom na to koľko viditeľnej hmoty sa v nich nachádza, rotujú galaxie oveľa rýchlejšie ako by mali. Rovnaký prípad nastáva aj pri skupinách galaxií. Aby rotovali tak rýchlo, ako astronómovia pozorovali, museli by v sebe ukrývať ďalšiu hmotu, ktorú však nemohli vidieť.
Temná hmota – hypotetická častica nachádzajúca sa vo vesmíre, je najlepší spôsob, ako pozorované fenomény vysvetliť. Predstava neviditeľnej častice, ktorá nereaguje prakticky s ničím možno nepôsobí uveriteľne, no nie je až tak pritiahnutá za vlasy, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Podobnou časticou je napríklad neutríno. Hoci táto častica nemá dostatočnú hmotnosť na to, aby temnú hmotu vysvetlila, vedcom ponúka mimoriadne dôležitú stopu – podobné častice môžu skutočne existovať.
Alternatíva temnej hmoty
Teória o neviditeľnej hmote má svoje muchy, k čomu prispieva aj to, že aj napriek mnohým pokusom sa vedcom nepodarilo získať žiadne priame dôkazy o jej existencii. V 70. rokoch minulého storočia vedci popri temnej hmote začali uvažovať aj o alternatívach. Jednou z nich je model MOND alebo modifikovaná Newtonova dynamika (pozn. redakcie: ang. Modified Newtonian Dynamics).
Neprehliadnite
Ide o teóriu, ktorá si nevyžaduje existenciu exotických častíc, ktoré nemôžeme nijakým spôsobom zachytiť. Základom modelu MOND je upravenie teórie o fungovaní gravitácie na veľkých škálach. Postupom času označenie MOND nabralo iný význam a dnes sa chápe ako všeobecné označenie pre radu teórií, ktoré vyšli z pôvodného konceptu.
Vo svojej podstate je MOND jednoduchý. Na malej škále – v tomto prípade Slnečných sústavách, funguje Newtonove chápanie gravitácie tak ako má s výnimkou presnejších kalkulácií vyplývajúcich z Einsteinovej teórie relativity. Ak však chceme zistiť gravitáciu vo väčších škálach, vzťah medzi silou a zrýchlením sa riadi inými pravidlami.
MOND však prehráva pri popisovaní pohybu galaktických kôp a efektu gravitačnej šošovky. Zatiaľ nevznikla teória, ktorá by sa dokázala vysporiadať so všetkými aspektmi, ktoré môžu astronómovia vo vesmíre pozorovať bez toho, aby nezačlenila temnú hmotu v nejakej svojej forme.
