Rakovina u mladých pribúda a vedci našli možnú stopu. Ich telo môže starnúť rýchlejšie, než ukazuje občiansky preukaz
Nová štúdia naznačuje, že mladšie generácie môžu biologicky starnúť rýchlejšie. Práve tento rozdiel môže súvisieť s rastom rakoviny pred 55. rokom života.
Rakovina mladých ľudí pribúda. Toto sa vie. Menej jasné bolo, prečo každá nová generácia čelí vyššiemu riziku ako tá predchádzajúca. Jedno z možných vysvetlení teraz prináša štúdia výskumníkov z Washington University School of Medicine v St. Louis, publikovaná v časopise Nature Medicine. Podľa nej môže časť mladších generácií biologicky starnúť rýchlejšie, než by zodpovedalo ich veku.
Autori sa neopierali o pár desiatok prípadov. Pracovali s údajmi od viac ako 154 000 mladých dospelých z britskej databázy UK Biobank a od viac ako 10 000 účastníkov amerického programu NIH All of Us Research Program. V dátach sa ukázal znepokojivý vzorec: čím novšia generácia, tým väčší rozdiel medzi biologickým a chronologickým vekom. A práve tento rozdiel súvisel s vyšším rizikom niektorých druhov rakoviny.
Biologický vek nie je to isté čo vek v občianskom preukaze
Chronologický vek je jednoduchý, hovorí, koľko rokov si odžil. Biologický vek ukazuje niečo iné. Hovorí o tom, v akom stave je tvoje telo podľa krvi, proteínov, metabolizmu a orgánov. Výskumníci merali biologické starnutie cez viacero zavedených metód, vrátane takzvaného PhenoAge, ktorý sleduje deväť biochemických markerov v krvi, ako je albumín produkovaný pečeňou alebo kreatinín odstraňovaný obličkami. Okrem celkového starnutia tela sa pozreli aj na starnutie jednotlivých orgánov, merané cez hladiny proteínov v krvi.
Kľúčový pojem v štúdii je „age gap“, teda medzera medzi biologickým a chronologickým vekom. Čím je táto medzera väčšia, tým telo podľa biologických markerov pôsobí staršie, ako by sa čakalo podľa dátumu narodenia. A práve táto medzera sa medzi generáciami zväčšuje.
Ľudia narodení v deväťdesiatych rokoch mali horší biologický profil ako staršie kohorty
Výskumníci porovnávali kohorty, teda skupiny ľudí narodených v rôznych obdobiach, a sledovali, ako sa líši ich biologický vek po zohľadnení skutočného veku. V britskej vzorke mali ľudia narodení medzi rokmi 1965 a 1974 systémové starnutie o 23 percent jednej štandardnej odchýlky vyššie ako ľudia narodení medzi rokmi 1950 a 1954. V americkom súbore bol rozdiel ešte výraznejší: ľudia narodení v rokoch 1990 až 1999 vykazovali systémové starnutie o 92 percent jednej štandardnej odchýlky vyššie v porovnaní s tými narodenými v rokoch 1965 až 1969.
Neprehliadni
Preložené z reči štatistiky: mladší človek dnes môže mať podľa biologických markerov starší profil, než by sme čakali pri jeho veku. Neznamená to, že každý tridsiatnik je „biologicky starý“. Znamená to, že na úrovni populácie sa objavil merateľný posun, ktorý vedci zachytili v britských aj amerických dátach.
Rýchlejšie starnutie tela súviselo s vyšším rizikom rakoviny u ľudí pod päťdesiatpäť
Rovnaká medzera sa objavila aj pri riziku rakoviny. Účastníci s najpokročilejším systémovým starnutím mali o 15 percent vyššie riziko vzniku rakoviny pred päťdesiatym piatym rokom v porovnaní s tými, u ktorých bolo biologické starnutie najnižšie. Celkovo zvýšené systémové starnutie súviselo s 8-percentným nárastom rizika skorých solídnych nádorov, najmä rakoviny pľúc, tráviaceho traktu a maternice.
Tento vzťah zostal viditeľný aj po tom, čo výskumníci zohľadnili genetické predispozície, teda zdedené riziko rakoviny aj zdedené sklony k rýchlejšiemu starnutiu. Nie je to teda len jednoduchý príbeh o génoch. Výsledky skôr naznačujú, že biologické starnutie môže zachytávať širšiu záťaž, ktorú si telo nesie z prostredia, životného štýlu a ďalších vplyvov.
Imunitný systém a tukové tkanivo starnú inak. Každé z nich sa spájalo s iným rizikom
Zaujímavá je aj orgánová vrstva analýzy. Výskumníci nemerali len celkové biologické starnutie tela, ale aj to, ako rýchlo starnú jednotlivé orgánové systémy. A tu sa objavili špecifické vzorce.
Starnutie imunitného systému bolo spojené so zvýšeným rizikom rakoviny pľúc u mladých ľudí. Autori to vysvetľujú ako možný odraz chronického zápalu dýchacích ciest a prestavby imunitného prostredia v pľúcach. Svoju rolu môžu hrať dlhodobé vdychované látky, od cigaretového dymu až po znečistenie ovzdušia. Starnutie tukového tkaniva zas súviselo so zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva, pravdepodobne cez zápalové a metabolické procesy, ktoré sa odohrávajú na rozhraní viscerálneho tuku a črevného mikrobiómu.
Telo sa teda nespráva ako jeden rovnaký celok. Rôzne orgány môžu reagovať na rôzne záťaže a každý z nich môže vytvárať prostredie, ktoré viac nahráva konkrétnemu typu nádoru. Túto časť však treba čítať opatrne. Samotní autori ju označujú skôr za prieskumnú a bude potrebné potvrdiť ju v ďalších veľkých štúdiách.
Čo za tým stojí, zatiaľ nie je jednoznačne zodpovedané
Štúdia ukazuje vzorec, nie definitívnu príčinu. Výskumníci naznačujú, že za zrýchlením biologického starnutia môže stáť kombinácia faktorov: obezita a metabolická dysfunkcia, nízka kvalita stravy, sedavý spôsob života, narušenie cirkadiánnych rytmov, ale aj chemické látky v prostredí a ďalšie, zatiaľ nešpecifikované expozície, ktoré súčasné generácie zažívajú skôr a intenzívnejšie.
„Naším cieľom je dekódovať, ako moderné prostredie zanecháva biologické stopy v tele a zvyšuje riziko rakoviny, aby sme mohli prevenciu posunúť od všeobecných odporúčaní k zásahom prispôsobeným konkrétnemu človeku,“ uviedla Yin Cao, molekulárna epidemiologička z WashU Medicine a vedúca autorka štúdie.
Lenže zoznam možných príčin je dlhý a ich vzájomné pôsobenie sa meria ťažko. Samotní autori upozorňujú, že na potvrdenie týchto vzorcov budú potrebné longitudinálne štúdie, teda sledovanie tých istých ľudí v čase, nie len jednorazový záber.
Výsledky majú aj ďalšie obmedzenia. Ide o observačnú štúdiu, takže nevie dokázať priamu príčinu a následok. Dáta navyše pochádzajú najmä z Veľkej Británie a USA, preto sa nemusia automaticky preniesť na všetky krajiny s iným životným štýlom, zdravotníctvom alebo sociálnymi podmienkami.
Biologický vek by mohol pomôcť identifikovať riziko skôr, ako sa objaví nádor
Najpraktickejšia časť výskumu je v tom, že biologické starnutie sa dá merať ešte predtým, než sa u človeka objaví rakovina. Ak by sa tieto výsledky potvrdili, lekári by mohli jedného dňa využiť krvné markery na zachytenie mladších ľudí, ktorí majú vyššie riziko, hoci navonok pôsobia zdravo.
„Ak dokážeme identifikovať mladších ľudí s najvyšším rizikom rakoviny v čase, keď sú ešte zdraví, môžeme sa zamerať na prevenciu a včasný záchyt práve u tých, ktorým to najviac pomôže,“ hovorí Cao.
Dnešné skríningové programy sa stále opierajú najmä o chronologický vek a klasické rizikové faktory. Ak sa ukáže, že biologický vek je spoľahlivým ukazovateľom rizika, mohlo by to časom zmeniť to, kedy a koho lekári sledujú pozornejšie.
David Scott, riaditeľ iniciatívy Cancer Grand Challenges, ktorá výskum spolufinancuje, upozorňuje, že odpoveď stále nemáme:
„Zatiaľ nemáme definitívnu odpoveď na to, čo poháňa nárast rakoviny u mladých ľudí na celom svete, ale štúdie ako táto nám pomáhajú skladať väčší obraz. Ukazujú, že rakovina môže byť ovplyvnená nielen zmenami v jednotlivých bunkách, ale aj širšími zmenami prebiehajúcimi v celom tele.“
Výskum tak neposiela mladých ľudí do paniky. Skôr ukazuje, že vek v občianskom preukaze nemusí stačiť na odhad skutočného rizika. Ak sa biologické starnutie začne brať vážne aj pri mladších dospelých, prevencia rakoviny sa môže časom posunúť od hrubého delenia podľa veku k presnejšiemu pohľadu na stav tela.
