Bolí ťa koleno? Táto častá reakcia môže osteoartrózu ešte zhoršiť

Bolesť kolien patrí medzi problémy, ktoré sa môžu časom ozvať takmer každému. Jednou z častých príčin je osteoartróza, pri ktorej sa postupne poškodzuje chrupavka v kĺbe. Tá za normálnych okolností zabezpečuje hladký pohyb kostí a zároveň ich chráni pred nadmerným trením.

Keď sa chrupavka stenčí a opotrebuje, koleno môže začať bolieť, stuhnúť a horšie sa hýbať. Problém pritom nemusí zostať iba pri samotnom kolene. Menej pohybu môže ovplyvniť celkovú kondíciu, náladu aj riziko ďalších zdravotných problémov.

Dobrou správou je, že niektoré faktory rizika dokážeš ovplyvniť. Vedci a lekári zároveň upozorňujú, že aj pri už rozvinutej osteoartróze môže vhodný pohyb, úprava hmotnosti a ďalšia liečba pomôcť zmierniť príznaky.

Chrupavka funguje ako ochranná vrstva

V zdravom kolene sa konce kostí nedotýkajú priamo. Medzi nimi sa nachádza chrupavka, ktorá vytvára hladký povrch a pomáha tlmiť záťaž pri pohybe. Pri osteoartróze sa táto chrupavka poškodzuje a postupne stráca svoju hrúbku. Pohyb potom môže sprevádzať bolesť a stuhnutosť.

„Osteoartróza môže spôsobiť bolesť a stuhnutosť kolena, čo môže negatívne ovplyvniť úroveň fyzickej aktivity, riziko pádu, náladu aj celkovú kvalitu života človeka,“ vysvetlila doktorka Abby Cheng z Washington University School of Medicine v St. Louis.

Osteoartróza teda nemusí znamenať iba nepríjemnosť pri chôdzi po schodoch. Ak bolesť človeka prinúti obmedziť pohyb, môže sa znížiť jeho fyzická kondícia. Menej aktivity sa následne spája s vyšším rizikom ďalších chronických ochorení vrátane srdcových chorôb, cukrovky či niektorých druhov rakoviny.

Súvisí s tým

Bolia ťa s vekom kĺby? Táto častá chyba môže bolesť ešte zhoršiť

Nejde iba o problém seniorov

Osteoartróza patrí medzi veľmi rozšírené ochorenia. V Spojených štátoch má podľa článku nejakú formu osteoartrózy viac ako 30 miliónov dospelých a koleno patrí medzi najčastejšie postihnuté kĺby. Hoci riziko s vekom rastie, nejde výhradne o ochorenie seniorov. Približne polovica prípadov pripadá na ľudí v produktívnom veku. Riziko zvyšuje viacero faktorov. Patria medzi ne slabé svaly nôh, nadváha alebo obezita, vyšší vek, predchádzajúce zranenie kolena či rodinná história osteoartrózy.

Svoju úlohu zohráva aj pohlavie, pričom ženy patria podľa odborníkov medzi skupiny s vyšším rizikom. Nie všetky faktory však dokážeš ovplyvniť. To ale neznamená, že pri genetickej záťaži nemá zmysel venovať kolenám pozornosť.

Jedným z dôležitých faktorov je telesná hmotnosť. Vyššia hmotnosť totiž neznamená iba väčšiu záťaž, ktorú telo nesie. Pri každom kroku sa sila pôsobiaca na kolenné kĺby ešte zvyšuje. Podľa odborníkov môže človek s nadváhou výrazne znížiť záťaž kolien aj pomerne malým úbytkom hmotnosti. Strata 5 kilogramov, môže znížiť zaťaženie kolien pri každom kroku až o približne 18 kilogramov. To neznamená, že schudnutie automaticky odstráni bolesť alebo zastaví osteoartrózu. Zníženie mechanickej záťaže však môže pomôcť zmierniť tlak na kĺby a uľahčiť pohyb.

Pri bolesti kolena môže byť lákavé čo najviac odpočívať. Dlhodobé obmedzenie pohybu však nemusí byť ideálne. Dôležitú úlohu má najmä posilňovanie svalov stehien a nôh. Silnejšie svaly dokážu lepšie podporiť kolenný kĺb a pomôcť pri každodennom pohybe. Zaujímavé je, že odborníci medzi možné prospešné aktivity zaraďujú dokonca aj beh. Ten má medzi ľuďmi povesť aktivity, ktorá kolená automaticky ničí, no podľa článku samotný beh nemusí znamenať vyššie riziko osteoartrózy.

Samozrejme, pri už existujúcej bolesti alebo poškodení kolena treba pohyb prispôsobiť konkrétnej situácii. Vhodný typ a intenzitu cvičenia môže pomôcť nastaviť lekár alebo fyzioterapeut.

Pomôcť môže aj jedálniček

Pozornosť si zaslúži aj strava. Podľa doktorky Cheng môže vyšší podiel rastlinných potravín a obmedzenie výrazne spracovaných či sladkých potravín pomôcť znížiť zápalové procesy v organizme.

„Viac rastlinných potravín a menej spracovaných alebo sladkých jedál znižuje zápal v tele, čo môže zmierniť bolesť pri osteoartróze vo všetkých kĺboch,“ uviedla Cheng.

V praxi to znamená najmä väčší podiel ovocia, zeleniny a celozrnných potravín a menší podiel vysoko spracovaných jedál a rafinovaných potravín. Strava však predstavuje iba jednu časť celkového prístupu. Pri osteoartróze môže lekár odporučiť aj ďalšie možnosti podľa závažnosti problému.

Pri osteoartróze môže pomôcť viacero postupov. Medzi bežné možnosti patrí posilňovanie svalov stehien, používanie kolennej ortézy alebo liekov proti zápalu a bolesti. Lekár môže v určitých prípadoch odporučiť aj injekčnú liečbu, napríklad kortizónové injekcie. Pri vážnom poškodení kolena môže napokon prísť do úvahy aj operácia s náhradou kolenného kĺbu.

Neexistuje pritom jeden univerzálny postup vhodný pre každého. Lekár môže podľa príznakov, veku, hmotnosti, pohyblivosti a rozsahu poškodenia vybrať kombináciu viacerých možností.

Dôležitú úlohu môže mať aj fyzioterapia. Tá môže pomôcť zlepšiť silu svalov, pohyblivosť a spôsob, akým človek zaťažuje koleno.

Ak mal osteoartrózu rodič alebo starý rodič, neznamená to automaticky, že ju dostaneš tiež. Dedičnosť môže riziko zvýšiť, no nepredstavuje jediný faktor.

„Niektorí ľudia si myslia, že ak mal osteoartrózu rodič alebo starý rodič, určite ju dostanú tiež. Osteoartróza síce môže mať rodinný výskyt, no neznamená to, že človek nemôže nič urobiť, aby svoje riziko znížil,“ povedala Cheng.

Práve preto má zmysel myslieť na kolená ešte v čase, keď nebolia. Pravidelný pohyb, primeraná telesná hmotnosť, zdravší jedálniček a dostatočne silné svaly patria medzi kroky, ktoré môžu pomôcť udržať kĺby v lepšej kondícii.

A ak sa bolesť kolena už objavila, nemusí byť najlepším riešením jednoducho prestať s pohybom. Vhodnejší postup môže priniesť správne nastavenie aktivity a podľa potreby aj odborná liečba.