Obrovský úspech vedy! Výskumníci vyvinuli dekóder, ktorý prepisuje myšlienky ľudí do písaných slov
Vedcom sa podarilo vytvoriť dekóder myšlienok, ktorý prepisuje myšlienky na reálne slová. Nazvali ho "semantic decoder".
Mnoho vedcov a ľudí by rado nahliadlo do hláv ostatných. Vedieť, čo si myslia alebo sa chystajú spraviť, je pomerne vzácna informácia. Vedci v tejto oblasti hlásia veľký úspech. Podarilo sa im totiž vytvoriť nový systém umelej inteligencie, ktorý nazvali „semantic decoder“. Dokáže prekladať aktivitu mozgu osoby – či už počúva príbeh alebo si ticho predstavuje, ako ho hovorí – do nepretržitého prúdu textu.
Vedci vyvinuli systém, ktorý prekladá to, čo si myslíme
Systém vyvinutý výskumníkmi z Univerzity Texas v Austin má potenciál pomôcť ľuďom, ktorí sú mentálne pri vedomí, ale fyzicky nie sú schopní hovoriť. Ide napríklad o ľudí, ktorí sú postihnutí mozgovými príhodami.
Jednou z ďalších obrovských výhod tejto technológie je, že na rozdiel od iných systémov na dekódovanie jazyka, tento systém nevyžaduje chirurgické implantáty, takže proces je neinvazívny. Pacienti dokonca nemusia používať iba slová z predpísaného zoznamu. Aktivita mozgu sa meria pomocou skenera fMRI po rozsiahlom tréningu dekódera, pri ktorom jednotlivec počúva hodiny podcastov vo vnútri skenera. Neskôr, ak sa účastník rozhodne, že si nechá dekódovať svoje myšlienky, počúvanie nového príbehu alebo predstavovanie si, že hovorí príbeh, umožňuje stroju generovať príslušný text len z mozgovej aktivity.
No výsledkom dekódovania nie je doslovný prepis slova za slovom. Namiesto toho, vedci navrhli systém tak, aby zachytili podstatu toho, čo pacient počúva, resp. čo hovorí v myšlienkach. Asi polovica času, keď bol dekóder trénovaný na monitorovanie aktivity mozgu účastníka, stroj produkoval text, ktorý sa tesne (a niekedy úplne presne) zhodoval s zamýšľaným významom pôvodných slov.
Pre lepšiu ilustráciu, ako táto technológia funguje, vedci hovoria konkrétny príklad. Keď účastník experimentu počul rečníka povedať „Ešte nemám vodičský preukaz“, tak systém myšlienku pacienta dekódoval ako „ešte sa nenaučila šoférovať“. Alebo pri slovách ako „Neviem“, „Kričať“, „Utiecť“, systém myšlienky dekódoval ako „Nechaj ma na pokoji“.
Neprehliadnite
Okrem toho, že účastníci počúvali alebo premýšľali o príbehoch, výskumníci požiadali subjekty, aby sledovali štyri krátke neme videá vo vnútri skenera. Aj s touto výzvou si zariadenia poradilo. Dekóder bol schopný využiť ich mozgovú aktivitu na presné opisy určitých udalostí z videí.
Nejakú dobu potrvá, kým sa technológia dostane do praxe
Systém v súčasnosti nie je ešte využiteľný mimo laboratória kvôli svojej závislosti na drahých a veľkých zariadeniach fMRI. Ale výskumníci si myslia, že táto práca by mohla otvoriť dvere k iným prenosnejším zariadeniam na zobrazovanie aktivity mozgu. Spomínajú napríklad technológiu Functional near-infrared spectroscopy (fNIRS). Ide o metódu, ktorá neinvazívna meria zmeny v prietoku krvi v mozgu.
“fNIRS meria, kde je v mozgu viac alebo menej prietoku krvi v rôznych časových bodoch, čo sa ukázalo, že je presne ten druh signálu, ktorý meria fMRI,” povedal Huth. “Takže náš prístup by sa mohol prekladať z fNIRS,” hoci vedci upozornili, že rozlíšenie s fNIRS by bolo o niečo nižšie.
Vedci v závere dodávajú, že na to, aby táto technológia sa dala použiť, tak algoritmus musí najmenej 15 hodín sledovať aktivitu mozgu pacienta pomocou MRI, ktorý sleduje alebo počúva rôzne príbehy a plne sa im venuje. Rovnako dopĺňajú, že existuje viacero metód, ako môžu pacienti zabrániť dekódovaniu myšlienok. Napríklad ak myslia na niečo iné, tak prístroj nie je schopný dekódovať myšlienky či príbehy, ktorým je pacient vystavený.
Komentáre