Kto napísal Bibliu? Možno na to odpovie umelá inteligencia
Vedci sa roky snažia zistiť to, kto napísal knihu kníh, Bibliu. Vyzerá to tak, že s pomocou umelej inteligencie sú k tomu oveľa bližšie.
Umelá inteligencia dnes preniká do oblastí, kde by sme ju ešte pred pár rokmi nečakali. Najnovšie sa vedci rozhodli zapojiť AI do riešenia jednej z najväčších záhad ľudstva, kto vlastne napísal Bibliu? Áno, čítaš správne. Tam, kde si už desaťročia lámu hlavy historici, teológovia aj lingvisti, nastupuje dnes technológia, ktorá dokáže analyzovať texty s presnosťou, akú by človek len ťažko dosiahol. Na tému upozornil portál SciTechDaily.
Nie je predsa len jedno, kto napísal staroveký text? Nie tak celkom. Autorstvo ovplyvňuje, ako text chápeme, aký mal vplyv na spoločnosť, a často aj to, ako sa menil v priebehu storočí. Tradičné metódy, ktoré využívali jazykové rozbory, porovnávanie štýlu či historických kontextov, majú svoje limity. Najmä keď pracuješ s textami, ktoré boli viackrát upravované, skrátené alebo naopak dopĺňané.
Biblia je pre vedcov stále záhadou
Jednou z hlavných postáv výskumu je matematička Shira Faigenbaum-Golovinoá z Duke University. Tá už pred vyše desiatimi rokmi začala spolupracovať s archeológom Israelom Finkelsteinom na analýze starých nápisov na keramike. Ich spoločná práca ich priviedla k myšlienke, že podobné metódy by mohli fungovať aj pri samotnej Biblii.
Tak sa teda tím odborníkov z viacerých oblastí pustil do skúmania prvých deviatich kníh hebrejskej Biblie, známych ako Enneateuch. Využili AI a štatistické modelovanie, aby analyzovali aj tie najmenšie jazykové odchýlky. Algoritmus si všímal, ako často sa v texte objavujú určité slová, aké sú vetné štruktúry a dokonca aj to, ako autori používali bežné slová typu „nie“, „ktorý“ alebo „kráľ“. Na čo sa následne podarilo sa identifikovať tri hlavné autorské tradície, ku ktorým AI priradila jednotlivé kapitoly.
Dôležité je, že model nebol len „čierna skrinka“. Vedci presne videli, na základe akých jazykových znakov dospel k svojim záverom. To je veľký rozdiel oproti mnohým iným AI riešeniam, kde často nevieme, prečo algoritmus rozhodol tak, ako rozhodol.
Neprehliadni
AI pomáha postupne odhaľovať záhady Biblie
Samozrejme, nebolo to bez problémov. Biblické texty boli počas stáročí viackrát upravované, mnohé časti sa zachovali len v krátkych úryvkoch. Klasické metódy strojového učenia, ktoré potrebujú veľa dát, tu jednoducho nefungujú. Vedci preto museli vyvinúť vlastný prístup, ktorý dokáže analyzovať aj minimálne vzorky textu. Každý výsledok dôkladne overovali, aby si boli istí, že AI „nevymýšľa“ a že závery sú naozaj podložené dátami.
Ako príklad uvádzajú rozprávanie o arche v knihách Samuelových. Zatiaľ čo druhá Samuelova jasne zapadla do deuteronomistickej tradície, text v prvej Samuelovej sa nezhodoval s ničím známym. To naznačuje, že história autorstva Biblie je ešte zložitejšia, než sme si mysleli.
Tento výskum ukazuje, že AI nie je len na hranie sa s chatbotmi alebo generovanie obrázkov. Stáva sa užitočným nástrojom aj v humanitných vedách. Môže pomôcť overovať pravosť starých rukopisov, analyzovať Zvitky od Mŕtveho mora alebo iné historické fragmenty. Ako hovorí Faigenbaum-Golovinová, ide o unikátne spojenie technológií a humanitných odborov.
