Vedci vyriešili záhadu obrovského krátera v Severnom mori. Asteroid tam pred 46 miliónmi rokov vyvolal gigantické cunami

Geológovia desaťročia diskutovali o pôvode zvláštneho krátera na dne Severného mora. Niektorí vedci predpokladali, že ho vytvoril náraz vesmírneho telesa, iní hľadali vysvetlenie v pohyboch podzemnej soli alebo sopečnej činnosti. Nový výskum priniesol dôkazy, ktoré podporujú prvú možnosť. Pred približne 43 až 46 miliónmi rokov narazil do morského dna asteroid alebo kométa.

Kráter Silverpit leží približne 130 kilometrov od pobrežia anglického Yorkshire, asi 700 metrov pod morským dnom. Samotná priehlbina dosahuje priemer približne tri kilometre a obklopuje ju rozsiahla sústava kruhových zlomov s priemerom okolo 20 kilometrov. Vedci štruktúru objavili v roku 2002, no jej pôvod zostával predmetom sporov.

Výskum viedol doktor Uisdean Nicholson z Heriot-Watt University v škótskom Edinburghu. Tím využil nové seizmické snímky podložia, mikroskopickú analýzu vzoriek hornín a počítačové modely. Výsledky zverejnil odborný časopis Nature Communications.

Kráter rozdelil geológov na dva tábory

Už prvé analýzy naznačili, že Silverpit mohol vzniknúť po náraze vesmírneho telesa. Geológovia poukazovali na jeho takmer kruhový tvar, vyvýšeninu v strede a sústavu kruhových zlomov. Podobné znaky sa objavujú aj pri iných kráteroch po vysokoenergetických nárazoch. Nie všetci odborníci však s týmto vysvetlením súhlasili. Alternatívne teórie pripisovali vznik štruktúry pohybu hlboko uloženej soli alebo prepadnutiu morského dna v dôsledku sopečnej činnosti. Spor zašiel tak ďaleko, že geológovia v roku 2009 hlasovali o tom, či Silverpit skutočne predstavuje impaktný kráter. Väčšina vtedy odmietla hypotézu o náraze.

Nové údaje priniesli dôkaz, ktorý predchádzajúcim výskumom chýbal. Výskumníci preskúmali vzorky z vrtu určeného na prieskum ropy v oblasti Severného mora. V horninách našli drobné kryštály kremeňa a živca, ktoré extrémny tlak pri náraze výrazne pozmenil.

Súvisí s tým

Obrovská vlna na Aljaške vystúpila do výšky 481 metrov. Vedci odhalili varovné signály, ktoré predchádzali jednému z najväčších cunami v zaznamenanej histórii

„Majú štruktúru, ktorú dokážu vytvoriť iba extrémne tlakové sily,“ vysvetlil Nicholson.

Takéto zmeny v kryštáloch predstavujú dôležitý dôkaz nárazu, pretože bežné geologické procesy ich nedokážu jednoducho napodobniť. Výskumníci mali pri odbere vzoriek aj značnú dávku šťastia. Kryštály našli v hĺbke zodpovedajúcej dnu krátera, hoci išlo o drobné stopy ukryté v horninách. Spojenie týchto nálezov s novými seizmickými údajmi výrazne posilnilo vysvetlenie založené na dopade vesmírneho telesa.

Náraz vyvolal cunami vysoké viac než 100 metrov

Podľa modelov výskumníkov malo teleso približne 160 metrov v priemere. Do oblasti dnešného Severného mora narazilo zo západu pod pomerne malým uhlom. Náraz rozmetal horninu a vodu do obrovskej výšky a následný pád materiálu späť do mora vyvolal mohutné vlny.

„Náš výskum ukazuje, že asteroid s priemerom 160 metrov narazil do morského dna pod malým uhlom zo západu,“ uviedol Nicholson.

Modely naznačujú, že náraz v priebehu niekoľkých minút vytvoril stenu horniny a vody vysokú približne 1,5 kilometra. Keď sa tento materiál zrútil späť do mora, vyvolal cunami s výškou viac než 100 metrov. Takáto udalosť by v danej oblasti spôsobila rozsiahle škody, hoci dnešná krajina vtedy vyzerala úplne inak a súčasné pobrežné mestá ešte neexistovali.

Výška vlny v tomto prípade vychádza z rekonštrukcie dávnej udalosti pomocou vedeckých modelov. Nejde o priamy záznam cunami, ktorý by vedci mohli pozorovať alebo zmerať. Kombinácia geologických stôp a výpočtov im však umožnila lepšie odhadnúť priebeh nárazu aj jeho následky.

Takýchto kráterov na Zemi veľa nenájdeš

Profesor Gareth Collins z Imperial College London sa do diskusie o Silverpite zapojil už v roku 2009. Pre novú štúdiu pripravil numerické modely, ktoré pomohli vysvetliť vznik krátera a následné udalosti.

„Vždy som považoval náraz za najjednoduchšie vysvetlenie, ktoré najlepšie zodpovedalo pozorovaniam,“ uviedol Collins.

Podľa neho nové dôkazy konečne umožnia vedcom posunúť sa od sporu o pôvod krátera k podrobnejšiemu skúmaniu samotného nárazu. Potvrdené impaktné krátery patria na Zemi medzi pomerne vzácne geologické útvary. Na súši vedci identifikovali približne 200 potvrdených kráterov po dopadoch vesmírnych telies, zatiaľ čo pod oceánskym dnom ich poznajú iba približne 33. Dôvodom je aj to, že Zem neustále mení svoju podobu. Pohyb tektonických platní, erózia a ďalšie geologické procesy postupne ničia stopy dávnych nárazov. Kráter Silverpit sa preto radí medzi cenné nálezy, ktoré môžu pomôcť pri výskume toho, ako vesmírne telesá formovali našu planétu.

Vedci ho teraz môžu porovnávať s ďalšími známymi miestami dopadu, napríklad s kráterom Chicxulub v Mexiku, ktorý súvisí s vyhynutím dinosaurov, alebo s kráterom Nadir pri západnom pobreží Afriky. Silverpit zároveň ponúka vzácnu príležitosť preskúmať, ako náraz zmenil morské dno a aké následky mohol vyvolať v oceáne pred desiatkami miliónov rokov.