Všetko si fotíš mobilom? Vedci odhalili zvláštny paradox, pre ktorý môžeme prichádzať o spomienky
Fotografovanie mobilom môže ovplyvniť, čo si zo zážitku zapamätáš. Výskumy ukazujú horšiu pamäť pri fotení aj screenshotoch.
Vyťahuješ mobil zakaždým, keď sa deje niečo, čo si chceš zapamätať? Práve tým si môžeš spomienku oslabiť. Viaceré experimenty ukázali, že ľudia si za určitých okolností horšie pamätajú veci, ktoré fotografovali, než tie, ktoré iba pozorovali.
Psychológovia tento jav poznajú ako photo-taking impairment effect. Čerstvý výskum navyše ukazuje, že horšie môže dopadnúť aj človek, ktorý stojí vedľa fotografa.
Stačilo predmet odfotiť a ľudia si z neho pamätali menej
Jeden z najznámejších experimentov urobila psychologička Linda Henkel z Fairfield University. Účastníkov poslala na prehliadku múzea, kde mali niektoré exponáty iba sledovať a iné odfotografovať.
Na druhý deň ich čakal test. Predmety, ktoré fotografovali ako celok, si pamätali horšie než tie, na ktoré sa iba pozerali. Častejšie zabúdali na samotné exponáty, ich detaily aj miesto, kde v múzeu stáli.
Jedno z vysvetlení hovorí o externej pamäti. Keď vieš, že máš niečo uložené v telefóne, nemusíš si to rovnako dôkladne držať v hlave. Podobne ako pri telefónnom čísle uloženom v kontaktoch.
Neprehliadni
Keď ľudia pri fotení priblížili detail, výsledok bol iný
Henkel však narazila na výnimku. Keď ľuďom povedala, aby pri fotografovaní priblížili konkrétny detail predmetu, zhoršenie pri rozpoznávaní exponátov a ich detailov zmizlo.
Dobre si pamätali aj časti predmetu, na ktoré objektív priamo nepriblížili.
Samotné stlačenie spúšte teda zrejme nie je celý problém. Automaticky vytiahnuť mobil a cvaknúť nie je to isté ako predmet sledovať, hľadať detail a premýšľať nad tým, čo chceš zachytiť.
Aj človek vedľa fotografa si z udalosti pamätal menej
Štúdia z augusta 2026 v časopise American Psychologist priniesla zvláštnejší výsledok. Oslabenie pamäti vedci zaznamenali aj u človeka, ktorý vôbec nefotografoval.
Tím z Beijing Normal University, University College London a ďalších pracovísk urobil štyri experimenty. Keď jeden človek fotografoval, horšie výsledky v následnom teste pamäti dosahoval aj jeho spoločník.
Autori tento jav pomenovali companion photo-taking impairment effect. Zhoršenie pamäti u nefotografujúceho človeka bolo podľa analýzy približne porovnateľné s tým, čo vedci namerali samotnému fotografovi.
Ani zmazaná fotografia problém nevyriešila
Teória o externej pamäti však dostáva trhliny. V ďalšom experimente museli účastníci každú fotografiu hneď po vytvorení vymazať. Vedeli teda, že sa k nej neskôr nevrátia.
Horšie si napriek tomu pamätal fotograf aj jeho spoločník.
Podobný výsledok sa objavil už skôr. Julia Soares a Benjamin Storm v roku 2018 zaznamenali zhoršenie pamäti aj vtedy, keď účastníci fotografie okamžite mazali alebo používali iba dočasné snímky.
Výskum z roku 2026 k tomu pridáva druhého človeka. Ten nemá vlastnú fotografiu, na ktorú by sa mohol neskôr spoliehať, a predsa si z udalosti môže odniesť menej.
Keď spoločník nevidel fotenie, pamätal si viac
Vedci potom medzi dvojicu postavili nepriehľadnú bariéru. Spoločník teda nevidel, že človek vedľa neho fotografuje. Negatívny efekt na jeho pamäť vtedy zmizol.
Výsledok ukazuje skôr na pozornosť. Keď niekto vedľa teba vytiahne zariadenie a začne fotiť, môže ťa tým vytrhnúť z toho, čo práve sleduješ.
Mobil teda nemusíš držať ani ty, aby ťa vyrušil. Ako ľahko telefóny rozbíjajú pozornosť a sústredenie, pritom vedci riešia aj v iných situáciách.
Pri screenshotoch si ľudia pamätali ešte menej
Podobný problém sa objavil aj pri ukladaní toho, čo vidíš na obrazovke.
Autori štúdie v časopise Memory & Cognition porovnali ľudí, ktorí umelecké diela iba sledovali, s tými, ktorí si ich fotografovali alebo ukladali pomocou screenshotu.
V troch experimentoch pracovali účastníci s počítačom aj vlastným smartfónom. Obrázky, ktoré si nejakým spôsobom uložili, si potom pamätali horšie. Pri screenshotoch bol negatívny efekt obzvlášť výrazný.
Screenshot je pritom hotový za sekundu. Nemusíš nastavovať fotoaparát ani hľadať správny uhol, takže problém nemožno jednoducho zhodiť na náročnejšiu obsluhu zariadenia.
Ak ich robíš často s tým, že „veď sa k tomu vrátim neskôr“, výskum naznačuje, že samotné uloženie informácie môže ovplyvniť, koľko si z nej zapamätáš. Ako vytvoriť aj dlhý screenshot celej stránky, sme už ukazovali samostatne.
Keď ľudia počas prehliadky nefotili, pamätali si ju presnejšie
Efekt sa neobjavoval iba pri obrázkoch na monitore. Výskumníci z Princetonu, Stanfordu a ďalších univerzít skúmali, čo sa stane s pamäťou, keď počas zážitku používame médiá na jeho zaznamenávanie alebo zdieľanie.
Časť pokusov preniesli priamo do Stanford Memorial Church. Ľudia absolvovali prehliadku sami alebo vo dvojiciach, pričom niektorí počas nej zážitok zaznamenávali či zdieľali.
Tí, ktorí médiá nepoužívali, si prehliadku následne pamätali presnejšie. V jednom experimente sa rozdiel objavil aj pri teste po viac než týždni.
Fotografovanie posilnilo vizuálnu pamäť, zvukovú naopak zhoršilo
Nie všetky experimenty skončili horšou pamäťou. Alixandra Barasch, Kristin Diehl, Jackie Silverman a Gal Zauberman zistili, že ľudia, ktorí mohli dobrovoľne fotografovať, si lepšie pamätali vizuálne časti zážitku.
Horšie si však vybavovali to, čo počas udalosti počuli. Fotoaparát zrejme presunul ich pozornosť viac na to, čo videli.
Diehl, Zauberman a Barasch sa v ďalšom výskume pozreli aj na pôžitok z fotografovaného zážitku. V troch terénnych a šiestich laboratórnych experimentoch zistili, že fotografia môže pozitívny zážitok spríjemniť, ak človeka prinúti viac sledovať dianie okolo seba. Keď fotenie začalo prekážať, výhoda zmizla.
Horšia pamäť neznamená, že na udalosť zabudneš
Nikto tu netvrdí, že po jednej fotke z dovolenky prídeš o celú minulosť. Vedci väčšinou zisťovali, koľko predmetov, detailov alebo informácií si človek vybaví po konkrétnej udalosti.
Fotografovanie teda nefunguje ako tlačidlo Delete na spomienky.
V bežnom živote sa navyše k fotografiám vraciame. Starý záber ti po rokoch môže pripomenúť miesto, človeka alebo situáciu, na ktorú by si si bez neho nespomenul.
Pár fotiek je niečo iné než polovica koncertu cez displej
Henkel už v prvom experimente ukázala, že keď ľudia pri fotení cielene sledovali detail, negatívny efekt dokázal zmiznúť. Iné práce dokonca našli lepšiu pamäť na vizuálne časti udalosti.
Horšie to vyzerá vtedy, keď sa fotografovanie zmení na automatický reflex a mobil začne brať pozornosť tomu, čo sa práve deje.
Odfotiť si dve snímky z výletu preto nie je to isté ako sledovať polovicu koncertu cez displej.
Fotka ti môže zostať roky. Otázka je, koľko z toho momentu si zapamätáš bez nej.
