Po Zelenského hrozbe Bielorusko zrejme vycúvalo. Rusom malo vypnúť zariadenia, ktoré pomáhali ich dronom
Ukrajina tvrdí, že opakovače pre ruské drony na území Bieloruska po varovaní Kyjeva prestali fungovať. Minsk mlčí a otázkou zostáva, kto dal príkaz na ich vypnutie.
Bielorusko sa mohlo dostať do bodu, v ktorom už nestačilo iba mlčať a tváriť sa, že s ruskou vojnou nemá nič spoločné. Ukrajina tvrdí, že zariadenia na bieloruskom území, ktoré mali pomáhať ruským dronom útočiť na sever krajiny, od 22. júna prestali fungovať, píše server ukrinform.net.
Niekoľko zariadení na vežiach by za normálnych okolností veľkú pozornosť nevzbudilo. Lenže tieto podľa Kyjeva pomáhali Rusku pri útokoch dronmi. Ak ich Minsk po ukrajinskom varovaní naozaj vypol, nepôjde o ústretové gesto. Skôr o snahu nepritiahnuť si na vlastné územie ukrajinský úder.
Kyjev poslal Minsku jasný odkaz: Vypnite ich, alebo ich zničíme sami
Volodymyr Zelenskyj ešte 19. júna upozornil, že na území Bieloruska sa nachádzajú zariadenia, ktoré pomáhajú Rusku pri dronových útokoch. Podľa Kyjeva išlo o opakovače signálu umiestnené pri hranici. Ich úloha bola predĺžiť dosah komunikácie s útočnými dronmi.
Predstav si to ako zosilňovač Wi-Fi v dome. Ak signál z routera nedosiahne do garáže, použiješ medzičlánok, ktorý ho zachytí a pošle ďalej. Pri dronoch funguje logika podobne, len namiesto pohodlia pri internete ide o navádzanie zbraní na ciele vzdialené desiatky až stovky kilometrov.
Takéto zariadenia môžu byť dôležité najmä pri lacnejších útočných dronoch, kde sa nepočíta s drahým satelitným riadením. Ak má dron letieť hlbšie do nepriateľského územia, potrebuje buď autonómnu trasu, alebo spôsob, ako s ním udržať spojenie. Opakovače signálu preto môžu výrazne zlepšiť schopnosť koordinovať útoky.
Neprehliadni
Zelenskyj odkázal bieloruskému vedeniu, že ak tvrdí, že nechce vojnu, môže tieto zariadenia odstrániť. Podľa neho na to stačí týždeň. Zároveň dodal, že ak to Minsk neurobí, Ukrajina bude nútená konať sama. V diplomatickom jazyku to znelo ako varovanie. V praktickom vojenskom jazyku ako hrozba úderu.
Kyjev hrozil úderom a bieloruské opakovače prestali vysielať
Zelenskyj oznámil, že podľa informácií od hlavného veliteľa ukrajinskej armády a spravodajských služieb príslušné opakovače na území Bieloruska od 22. júna nefungujú.
„Či boli demontované alebo nie, úprimne, zatiaľ neviem,“ povedal ukrajinský prezident podľa agentúry Ukrinform.
Dodal však, že situáciu sleduje veľmi pozorne a dostáva denné hlásenia. Podstatné podľa neho je, že stanice momentálne nepracujú.
„Ak ich niekto iba vypol, môžu sa po čase znovu objaviť v prevádzke. Ak ich však fyzicky demontoval, už je to oveľa vážnejší krok, ktorý by sa Moskve vysvetľoval podstatne ťažšie. Preto sa zatiaľ nedá hovoriť o definitívnom ústupe Minska.“
Zároveň však nemožno ignorovať časovú os. Najprv prišlo ukrajinské varovanie. Potom informácia, že bieloruská strana na výzvu nereagovala. A následne Kyjev oznámil, že opakovače prestali fungovať. Aj keby Minsk oficiálne mlčal, samotné ticho okolo zariadení je v tomto prípade výpovedné.
Minsk si zrejme spočítal, čo by ho ruské opakovače mohli stáť
Na prvý pohľad sa ponúka jednoduché vysvetlenie: Lukašenko nechcel riskovať ukrajinský úder na bieloruské územie. Pri Bielorusku však podobné rozhodnutia zvyčajne nevznikajú iba v Minsku. Režim je na Moskvu naviazaný politicky, vojensky aj ekonomicky, preto by vypnutie takto citlivej infraštruktúry len ťažko prebehlo bez toho, aby o tom Kremeľ minimálne vedel.
Pravdepodobnejší scenár je, že Bielorusko si začalo počítať riziká. Opakovače mohli Rusku pomáhať pri útokoch, no pre Lukašenka boli čoraz väčšou príťažou. Kým Moskva ich využívala na vedenie vojny, prípadná ukrajinská odveta by dopadla na bieloruské územie. A to je presne typ rizika, ktorému sa Minsk doteraz snažil vyhýbať.
Ak s vypnutím systémov Rusko súhlasilo, je to zaujímavý signál. Môže to naznačovať, že Kremeľ dnes nedokáže Bielorusku garantovať ochranu pred presnými ukrajinskými údermi tak, ako by si Lukašenko želal. Ukrajina už opakovane ukázala, že vie zasiahnuť ciele hlboko v ruskom tyle. Prečo by sa teda Minsk mal tváriť, že bieloruské veže sú nedotknuteľné?
Minsk pomáha Moskve roky. Teraz však môže niesť aj následky
Minsk pritom v tejto vojne nikdy nebol iba pasívnym susedom. Vo februári 2022 pustil ruské jednotky cez svoje územie smerom na Kyjev a odvtedy zostáva pre Moskvu dôležitým zázemím. Bieloruská armáda síce na Ukrajinu priamo nevtrhla, no krajina Rusku poskytuje priestor, infraštruktúru aj politické krytie.
Podľa ukrajinských tvrdení nejde iba o opakovače signálu. Zelenskyj hovoril aj o bieloruských podnikoch, ktoré majú dodávať Rusku komponenty pre zbrane vrátane raketového systému Orešnik. Ak je to presné, Minsk nepomáha Moskve iba tým, že jej poskytuje priestor. Pomáha jej aj cez priemysel a zásobovanie.
To však neznamená, že Lukašenko chce otvorenú vojnu s Ukrajinou. Práve naopak. Bielorusko sa roky pohybuje v neistej polohe krajiny, ktorá Rusku pomáha, no zároveň sa snaží neprekročiť hranicu, za ktorou by sa sama stala ďalším bojiskom.
Severný smer zostáva citlivý, aj keď tanky pri hranici nečakajú
Dôležité je aj to, že ukrajinská strana zatiaľ nehovorí o bezprostrednej pozemnej hrozbe z Bieloruska. Podľa ukrajinskej pohraničnej služby sa pri hranici neformuje úderná skupina pripravená na vpád. To však neznamená, že severný smer je pokojný.
Bielorusko je stále priestor, cez ktorý Rusko môže vytvárať tlak na Kyjev. Môže tam presúvať techniku, organizovať cvičenia, zvyšovať nervozitu a nútiť Ukrajinu držať časť síl mimo hlavného frontu. A ak sa cez jeho územie alebo infraštruktúru podporujú ruské dronové útoky, nejde o pasívne susedstvo.
Pre Kyjev je preto podstatné aj to, čo sa deje mimo otvoreného frontu. Bielorusko síce dnes priamo neútočí pozemnými jednotkami, no Ukrajina dlhodobo tvrdí, že jeho územie a infraštruktúra Rusku pomáhajú viesť vojnu. A práve v tom je problém, ktorý sa nedá zakryť mlčaním Minska.
Minsk mlčí. Práve to môže byť na celej veci najzaujímavejšie
Ak sa vypnutie opakovačov potvrdí, nepôjde o veľké verejné víťazstvo Ukrajiny. Nebude pri tom podpis dohody ani priznanie Minska, že ustúpil. Skôr pôjde o tichý krok, ktorý si každá strana vysvetlí po svojom.
Kyjev môže hovoriť, že jeho tlak zabral. Minsk môže mlčať a tváriť sa, že sa nič výnimočné nestalo. Moskva môže predstierať, že má situáciu pod kontrolou. No samotný fakt, že sa okolo niekoľkých zariadení na bieloruských vežiach vytvorilo také napätie, ukazuje, aká krehká je dnes hranica medzi podporou vojny a priamym zapojením do nej.
Bielorusko sa zatiaľ snaží zostať v polohe krajiny, ktorá Rusku pomáha, ale sama nechce niesť plnú cenu vojny. Práve preto bude dôležité sledovať, či opakovače zostanú vypnuté, alebo sa po čase potichu vrátia do prevádzky.
