Aterosklerózu má približne každý 13. mladý dospelý. Väčšina o nej nemusí vôbec vedieť

Infarkty a mŕtvice si spájame najmä so stredným či vyšším vekom. Poškodzovanie tepien, ktoré k nim môže viesť, sa však u časti ľudí začína oveľa skôr a to ešte pred tridsiatkou. Veľká medzinárodná štúdia vyšetrila viac ako 16 000 dospelých bez známeho aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia. U viac ako polovice z nich už našla pláty v tepnách.

Ateroskleróza môže roky rásť bez jediného príznaku

Ateroskleróza vzniká postupným hromadením tukov, cholesterolu, zápalových buniek a ďalších látok v stenách tepien. Celé roky pritom nemusíš cítiť vôbec nič. Problém nastáva najmä vtedy, keď sa aterosklerotický plát naruší a vytvorí sa krvná zrazenina, ktorá obmedzí alebo úplne zastaví prietok krvi. Tak môže vzniknúť srdcový infarkt alebo mozgová príhoda.

Kardiovaskulárne ochorenia zabijú každý rok na celom svete takmer 20 miliónov ľudí. Ateroskleróza pritom stojí za veľkou časťou týchto úmrtí. Zradná je práve tým, že sa môže vyvíjať celé desaťročia bez viditeľných príznakov.

Štúdia REACT, ktorej výsledky vedci predstavili na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti v Mníchove a zároveň publikovali v časopise The New England Journal of Medicine, patrí k najväčším projektom, ktoré mapovali tichú aterosklerózu počas dospelého života. Výskum viedol profesor Henning Bundgaard z kodanskej Rigshospitalet a doktor Borja Ibáñez, vedecký riaditeľ Centra národných kardiovaskulárnych výskumov Carlos III (CNIC) v Španielsku.

Vedci do štúdie zaradili 16 808 ľudí vo veku 18 až 70 rokov z Dánska a Španielska. Nikto z nich nemal známu anamnézu aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia. Karotické a femorálne tepny vyšetrili trojrozmerným cievnym ultrazvukom a koronárne tepny pomocou CT koronárnej angiografie. Tichú aterosklerózu našli u 57,1 % účastníkov.

Súvisí s tým

Tento typ obľúbenej stravy zvyšuje riziko problémov so srdcom až o 67 percent. Väčšina ľudí ho je každý deň

Aterosklerózu našli už u ľudí vo veku 18 až 29 rokov

Už najmladšia veková skupina priniesla prekvapivé zistenie. Medzi ľuďmi vo veku 18 až 29 rokov malo aterosklerózu 8,7 % mužov a 6,7 % žien. Spolu to vychádza približne na jedného z trinástich mladých dospelých.

S pribúdajúcim vekom sa situácia rýchlo menila. Medzi ľuďmi vo veku 60 až 70 rokov už malo aterosklerózu približne deväť z desiatich účastníkov.

U mužov začínal nárast skôr. Podľa autorov bol ich aterosklerotický profil približne o päť až desať rokov pred profilom žien. U žien prišiel najprudší nárast medzi 40. a 60. rokom, teda približne v období menopauzálneho prechodu.

Rozdiel nebol iba v tom, koľko ľudí pláty malo. U mladších účastníkov sa ateroskleróza najčastejšie objavila v periférnych tepnách a zasiahla iba jednu cievnu oblasť. S vekom však množstvo plátov rástlo exponenciálne a častejšie boli postihnuté viaceré tepny naraz.

Rizikové skóre nemusí ukázať, že už máš pláty

Lekári dnes odhadujú riziko srdcovocievnych problémov podľa veku, krvného tlaku, fajčenia, hladiny cholesterolu a ďalších faktorov. Používajú na to aj nástroje, ako je SCORE2.

Autori REACT však upozorňujú na slabinu takéhoto prístupu. Časť ľudí môže podľa klasických ukazovateľov vyzerať ako málo riziková, no pri zobrazovacom vyšetrení sa už v ich tepnách ukážu pláty. Lekár teda odhaduje pravdepodobnosť budúcich problémov, zatiaľ čo samotná ateroskleróza už môže byť prítomná.

Výskumníci navyše zistili, že väčšina ľudí s aterosklerózou v koronárnych tepnách ju mala aj v krčných alebo stehenných tepnách. Izolované postihnutie iba koronárnych tepien bolo vo všetkých vekových skupinách pomerne nezvyčajné. V jednotlivých skupinách sa objavovalo najviac u 9,3 % mužov a 5 % žien.

Práve tento výsledok môže byť dôležitý pre budúci skríning. Karotické a femorálne tepny sa dajú prezrieť ultrazvukom relatívne jednoducho a bez ionizujúceho žiarenia. Koronárne tepny vedci v štúdii vyšetrovali pomocou CT angiografie.

Vedci chcú hľadať aterosklerózu ultrazvukom už od mladého veku

Ibáñez vidí potenciál najmä v prenosných ultrazvukových prístrojoch, ktoré by nemuseli zostať iba v rukách úzkych špecialistov. Podľa jeho predstavy by ich v budúcnosti mohli využívať zdravotníci pri vyhľadávaní aterosklerózy už v skorších fázach dospelého života.

Zatiaľ však ide o návrh, nie o nový medicínsky štandard. Prvá fáza REACT ukazuje, ako často sa tichá ateroskleróza objavuje, kde ju vedci nachádzajú a ako sa jej rozsah mení s vekom. Ešte nevieme, či plošné vyhľadávanie plátov ultrazvukom skutočne zníži počet infarktov, mozgových príhod alebo úmrtí.

Profesor Bundgaard upozorňuje práve na tento rozdiel. Doteraz lekári pri prevencii prevažne počítali riziko, no často nevedeli, či už samotná choroba v tepnách začala. REACT ukazuje, že u časti ľudí ju možno zachytiť celé desaťročia pred prvými klinickými problémami.

Druhá fáza má ukázať, či skoršie odhalenie zníži riziko infarktu

Vedci teraz chcú overiť, či skoré odhalenie plátov dokáže aj reálne znížiť počet infarktov a mozgových príhod. Práve to zatiaľ štúdia neukázala.

Ak sa v ďalšej fáze potvrdí, že vyhľadávanie aterosklerózy pomocou zobrazovacích vyšetrení prináša lepšie výsledky než dnešné hodnotenie rizika, môže to výrazne zmeniť prevenciu srdcovocievnych ochorení.