SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Astronómovia objavili na Mesiaci ďalšie ložisko vody: Ako sa tam dostala?

Vedcom sa podarilo nielen potvrdiť objav vody na Mesiaci z roku 2020 neďaleko krátera Clavius, ale našli aj jej ďalšie ložisko.

V roku 2020 vedci z Asociácie univerzít pre vesmírny výskum oznámili objav vody na slnečnej strane Mesiaca. O objav sa postaralo infračervené observatórium SOFIA (pozn. redakcie: Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy). V novom výskume tento objav potvrdzujú, pričom hovoria, že jej našli ešte viac.

Potvrdenie objavu spred dvoch rokov je významný hlavne preto, lebo ide o potvrdenie toho, že voda môže na povrchu našej prirodzenej družice existovať aj mimo trvalo tienených oblastí. Výskumníci teraz môžu začať s vyšetrovaním jej pôvodu. Molekuly vody sa podarilo objaviť neďaleko krátera Clavius, kde došlo k pôvodnému nálezu. Ďalšiu vodu objavili v oblasti krátera Moretus.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Spolu s objavom molekúl sa vedcom podarilo vytvoriť aj mapu distribúcie vody v danom kráteri. O niečo podobné sa pokúšali aj pri kráteri Clavius, no na vytvorenie mapy nemali dostatočné množstvo dát. Výskum odhalil aj to, že množstvo vody je úzko prepojené s teplotou a geografickou šírkou. Viac vody sa nachádza blízko pólov Mesiaca pri nižších teplotách.

„Voda na Mesiaci nám pomáha lepšie porozumieť nielen jej existencií na našej prirodzenej družici, ale aj na iných kozmických telesách bez atmosféry,“ vysvetľuje Casey Honniball, vedúca nového výskumu.

Honniball vysvetľuje, že ak dokážeme objaviť dostatočne veľké množstvo vody na povrchu Mesiaca a pochopíme v akej forme tam existuje, môžeme ju získať a vyrobiť z nej napríklad kyslík, či raketové palivo. Tým sa ľudstvu otvára možnosť prežiť aj na iných kozmických telesách.

Koľko vody sa na Mesiaci nachádza?

Celkovo je však problém odlíšiť vodu od hydroxylu. V jednom prípade ide o molekulu zloženú z kyslíku naviazaného na jeden atóm vodíka. V prípade vody molekula obsahuje dva atómy vodíka. Infračervený teleskop SOFIA mesiac skúmal vo vlnovej dĺžke 6.1-mikrónov, ktorá odhalí jedinečný chemický podpis vody. Tento teleskop zároveň dokázal odlíšiť vodu od hydroxylu.

Na základe schopností teleskopu dokázali vedci sformulovať teóriu o tom, ako sa voda na povrch Mesiaca dostala. Tvrdia, že mesiac je neustále bombardovaný solárnym vetrom, ktorý na povrch družice prináša vodík. Vodík následne reaguje s kyslíkom a vytvára hydroxyl. Mesiac je zároveň bombardovaný aj mikrometeoritmi, čo sa deje pomerne často.

Keď sa náraz odohrá, vysoké teploty dovedú dve molekuly hydroxylu k spojeniu. Tým vznikne voda a jeden voľný atóm kyslíku. Väčšina vody, ktorá vznikne týmto spôsobom unikne do vesmíru, no malé percento môže ostať uväznené v skle vznikajúcom počas nárazu.

Vedci so svojou prácou nekončia. Ďalšie dáta z observatória SOFI sú už na ceste. Tentokrát by vedcom mohli priniesť lepší obraz o tom, ako je voda rozložená po celom mesačnom povrchu a ako sa jej hodnoty menia vzhľadom na geografickú šírku, teplotu a zloženie mesačného povrchu. Vedci chcú týmto výskumom potvrdiť teóriu, že voda sa častejšie vyskytuje pri póloch Mesiaca.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close