Ľudský rodokmeň môže vyzerať úplne inak. Vedec navrhuje zmenu, ktorá by prepísala učebnice evolúcie

Keď sa v škole učíš o ľudskej evolúcii, príbeh často vyzerá pomerne jednoducho. Na začiatku stoja dávni predkovia podobní opiciam, neskôr prichádza Australopithecus, potom prvé druhy rodu Homo a napokon Homo sapiens, teda človek, ktorý žije dnes. Lenže fosílie takýto úhľadný príbeh veľmi nepotvrdzujú. Čím viac pozostatkov vedci objavia, tým komplikovanejšie vyzerá náš evolučný strom. Niektoré vlastnosti, ktoré kedysi pomáhali jasne odlíšiť jednotlivé skupiny, sa totiž objavili u viacerých druhov.

Vedec z Monash University preto navrhuje pomerne veľkú zmenu. Australopithecus a Paranthropus by podľa neho mali patriť pod rovnaký rod ako človek, Homo. Týkalo by sa to druhov, ktoré žili približne počas posledných 4 až 5 miliónov rokov. Návrh publikoval v odbornom časopise American Journal of Biological Anthropology.

Ľudská evolúcia nie je rovná čiara

Rodokmeň človeka sa často zjednodušuje na jednu postupnú líniu. Jeden druh mal vzniknúť z predchádzajúceho, ten z ďalšieho a tak ďalej, až sa na konci objavil moderný človek. Skutočnosť však vyzerá skôr ako hustá sieť vetiev. V minulosti žilo viacero druhov našich príbuzných súčasne. Niektoré línie zanikli, iné pokračovali a pri niektorých fosíliách je dodnes ťažké určiť, kam presne patria. Práve preto majú paleontológovia a evoluční biológovia problém s tradičným delením.

Dr. Ian Towle z Monash Biomedicine Discovery Institute upozorňuje, že nové fosílie a pokroky v genetických a evolučných analýzach postupne narúšajú hranice, ktoré vedci medzi jednotlivými skupinami vytvorili.

„Nové fosílne objavy a pokroky v evolučnej a genetickej analýze vytvárajú vhodný čas na prehodnotenie toho, či naša tradičná taxonómia stále presne opisuje ľudskú evolúciu,“ uviedol Towle.

Aby bolo jasné, prečo je návrh zaujímavý, treba sa pozrieť na to, čo vlastne znamená názov Homo. Do tohto rodu dnes patria moderní ľudia a niekoľko ďalších vyhynutých druhov. Nájdeš medzi nimi napríklad Homo habilis, Homo erectus či neandertálcov, teda Homo neanderthalensis.

Súvisí s tým

Kosti staré 3,7 milióna rokov odhalili dôležitý moment evolúcie človeka. Naši predkovia sa pohybovali inak, než sme si mysleli

Vedci historicky spájali rod Homo s určitými vlastnosťami. Patrila medzi ne predovšetkým väčšia mozgová kapacita, používanie zložitejších nástrojov, ale aj konkrétne telesné znaky a správanie. Problém nastal vo chvíli, keď fosílie začali ukazovať, že tieto vlastnosti nemusia patriť výhradne rodu Homo. Niektorí jeho členovia mali napríklad pomerne malý mozog. Zároveň existujú dôkazy, že aj druhy zaradené medzi Australopithecus alebo Paranthropus mohli disponovať pomerne zložitým správaním.

Australopithecus by už nebol samostatný rod

Jednou zo skupín, ktorých sa návrh týka, je Australopithecus. Do tejto skupiny patria viaceré známe fosílne druhy. Najslávnejším príkladom je Australopithecus afarensis, ku ktorému patrila aj legendárna fosília Lucy.

Australopitekovia žili približne pred niekoľkými miliónmi rokov a ich spôsob života kombinoval vlastnosti, ktoré dnes vnímame ako „ľudské“, s ďalšími znakmi typickými pre oveľa starších primátov. Práve takáto kombinácia komplikuje jednoduché rozdelenie na „predľudí“ a „ľudí“. Ak by Towleho návrh získal širšiu podporu, Australopithecus by prestal fungovať ako samostatný rod. Jeho druhy by vedci zaradili pod Homo.

To však neznamená, že by sa z Lucy zrazu stal moderný človek. Zmenilo by sa predovšetkým vedecké pomenovanie a spôsob, akým by sme jednotlivé vetvy ľudskej evolúcie zoskupovali.

Do Homo by sa dostal aj Paranthropus

Podobná situácia sa týka rodu Paranthropus. Tieto dávne homininy mali výrazné čeľuste a zuby prispôsobené na spracovanie potravy. Vedci ich tradične oddeľujú od rodu Homo, pretože ich anatomické vlastnosti a spôsob života vyzerali odlišne. Nový návrh však upozorňuje na to, že samotné rozdiely v anatómii alebo správaní nemusia stačiť na vytvorenie samostatného evolučného rodu. Ak totiž viacero skupín pochádza z blízkych spoločných predkov a ich vlastnosti sa postupne prelínajú, príliš veľké množstvo samostatných rodov môže skôr komplikovať obraz než ho objasniť.

„Čím viac sa dozvedáme o našich predkoch a blízkych fosílnych príbuzných, tým viac si uvedomujeme, aký zložitý a nelineárny je náš rodokmeň,“ povedal Towle.

Taxonómia, teda systém pomenovania a klasifikácie organizmov, sa za posledné desaťročia výrazne zmenila. Moderná biológia sa čoraz viac snaží zoskupovať organizmy podľa skutočných evolučných vzťahov. Dôležitý je preto spoločný predok a všetky jeho potomkovské línie. Pri ľudskej evolúcii však podľa Towlea stále používame systém, ktorý vznikol v čase, keď vedci poznali oveľa menej fosílií.

Každý nový objav potom môže narušiť existujúce hranice. Ak sa ukáže, že určitý druh má vlastnosti, ktoré vedci predtým považovali za typické pre inú skupinu, môže vzniknúť otázka, či ho treba preradiť. Práve tomu by sa rozšírenie rodu Homo mohlo podľa autora vyhnúť.

„Rozšírenie rodu Homo o druhy Australopithecus a Paranthropus nám umožní zohľadniť rozdiely bez toho, aby sme museli pri každom novom poznatku pravidelne prehodnocovať celé skupiny,“ vysvetlil Towle.

Neznamená to, že vedci prepisujú ľudskú evolúciu

Dôležité je, že ide o návrh jednej výskumnej práce, nie o nové pravidlo, ktoré by už prijali všetci odborníci. Pomenovania vyhynutých druhov a ich zaradenie patria medzi témy, o ktorých sa v paleoantropológii diskutuje dlhodobo. Nové fosílie môžu priniesť ďalšie informácie a následne zmeniť pohľad na vzťahy medzi jednotlivými skupinami.

Ak by sa však podobný prístup časom presadil, zmenil by spôsob, akým sa na ľudskú evolúciu pozeráme. Namiesto predstavy postupného radu druhov by sme ešte výraznejšie pracovali s predstavou jedného rozsiahleho a rozvetveného rodu, v ktorom sa nachádza moderný človek aj množstvo jeho dávnych príbuzných.