Vedci vyvinuli nosovú DNA vakcínu proti jednej z najstarších chorôb ľudstva, ktorá kosí ľudí už tisíce rokov
Vedci vyvinuli nosovú DNA vakcínu, ktorá pri testoch urýchlila liečbu tuberkulózy a znížila riziko návratu ochorenia.
Tuberkulóza patrí medzi najstaršie infekčné ochorenia ľudstva. Napriek tomu, že proti nej existuje liečba, stále predstavuje veľký zdravotný problém. Baktéria Mycobacterium tuberculosis totiž dokáže v tele prežiť aj dlhú liečbu antibiotikami a v niektorých prípadoch sa ochorenie po čase vráti.
Vedci z Johns Hopkins University teraz vyvinuli nový typ terapeutickej vakcíny, ktorá by mohla pomôcť práve v týchto komplikovaných prípadoch. Nejde o klasickú vakcínu, ktorá má zabrániť prvotnej infekcii. Jej cieľom je pomôcť už nakazenému organizmu lepšie bojovať proti baktériám, ktoré sa ukrývajú pred liečbou. Výskum zatiaľ prebehol na myšiach a opiciach, no výsledky naznačili, že táto technológia môže mať potenciál aj pri liečbe ľudí.
Tuberkulóza stále trápi milióny ľudí
Tuberkulóza sprevádza ľudstvo už najmenej 6-tisíc rokov. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má približne štvrtina svetovej populácie v tele skrytú infekciu bez príznakov. V roku 2024 ochorelo na aktívnu tuberkulózu viac ako 10 miliónov ľudí a približne 1,2 milióna pacientov zomrelo. Ochorenie tak zostáva jednou z najčastejších príčin úmrtí spôsobených jedinou infekčnou chorobou.
Veľkým problémom je najmä dĺžka liečby. Pacienti často musia užívať kombináciu viacerých antibiotík počas niekoľkých mesiacov. Ak liečbu nedokončia alebo baktérie získajú odolnosť voči liekom, ochorenie sa môže vrátiť. Práve na takzvané „spiace“ baktérie sa zamerali vedci z Johns Hopkins.
Nová vakcína funguje odlišne než bežné očkovanie. Vedci spojili dva gény s názvami relMtb a Mip3α a vytvorili tak DNA vakcínu, ktorú pacient dostane cez nos. Tento spôsob podania má veľkú výhodu. Tuberkulóza totiž napáda predovšetkým dýchacie cesty a pľúca. Vakcína preto dokáže aktivovať imunitné bunky priamo v oblasti, kde baktérie spôsobujú najväčšie škody.
Neprehliadni
Jeden z použitých génov, relMtb, súvisí so schopnosťou baktérie prežiť nepriaznivé podmienky. Pomáha jej prepnúť sa do stavu, v ktorom lepšie odoláva antibiotikám, nedostatku kyslíka alebo nedostatku živín. Druhý gén, Mip3α, má zase pomôcť privolať špeciálne imunitné bunky nazývané dendritické bunky. Tie fungujú ako akýsi sprievodcovia imunitného systému. Zachytia časti baktérií a ukážu ich T-lymfocytom, ktoré následne vytvoria presnejšiu obranu.
„Spojenie génov relMtb a Mip3α vytvára signál, ktorý priťahuje dendritické bunky. Tie následne predstavia časti baktérií T-bunkám, ktoré pomáhajú koordinovať cielený útok proti tuberkulóze,“ hovorí vedúca autorka štúdie, Styliani Karanika.
Myši sa zbavili baktérií rýchlejšie
Vedci najskôr otestovali vakcínu na myšiach infikovaných tuberkulózou. Zvieratá dostali vakcínu spolu so štandardnou liečbou antibiotikami. Výsledky ukázali, že myši dokázali baktérie odstrániť rýchlejšie než zvieratá, ktoré dostávali iba lieky. Vedci zároveň zaznamenali menší zápal v pľúcach a nižšie riziko návratu ochorenia po ukončení liečby.
Ešte zaujímavejší výsledok priniesla kombinácia vakcíny s modernou liečbou proti odolným kmeňom tuberkulózy. Išlo o kombináciu liekov bedaquilín, pretomanid a linezolid. Vakcína pomohla imunitnému systému lepšie spolupracovať s touto terapiou.
„Naša nosová DNA vakcína spolu s prvotnou liečbou tuberkulózy pomohla infikovaným myšiam rýchlejšie odstrániť baktérie, znížila zápal v pľúcach a zabránila návratu ochorenia po skončení liečby,“ vysvetlila Karanika.
Vedci následne vakcínu vyskúšali na makakoch rézus. Tentoraz nesledovali priamo liečbu infekcie, ale iba to, ako silno dokáže imunitný systém reagovať. Výsledky ukázali, že vakcína vyvolala imunitnú odpoveď zameranú proti tuberkulóze v krvi aj v dýchacích cestách. Táto reakcia pretrvala najmenej šesť mesiacov. Vedci upozornili, že opice ešte neprešli testom s aktívnou infekciou tuberkulózou. Výsledky preto zatiaľ neukazujú, či vakcína dokáže rovnako účinne liečiť ochorenie aj u primátov.
Napriek tomu ide o dôležitý krok, pretože imunitný systém makakov sa viac podobá ľudskému než imunitný systém myší.
Budúcnosť liečby tuberkulózy nemusí stáť iba na antibiotikách
Vedci chcú touto vakcínou zmeniť spôsob, akým sa proti tuberkulóze bojuje. Doteraz sa liečba spoliehala najmä na antibiotiká, ktoré musia priamo zničiť baktérie. Nový prístup počíta s tým, že imunitný systém dostane lepšie nástroje na odstránenie baktérií, ktoré sa dokážu pred liekmi ukryť. DNA vakcíny majú navyše niekoľko praktických výhod. Dokážu byť stabilnejšie pri skladovaní a ich výroba môže byť jednoduchšia než pri niektorých tradičných typoch vakcín.
Na testovanie u ľudí však ešte nedošlo. Vedci potrebujú vykonať ďalšie predklinické skúšky, ktoré overia bezpečnosť aj účinnosť. Ak budú ďalšie výsledky priaznivé, táto technológia by mohla v budúcnosti doplniť existujúcu liečbu a pomôcť najmä pacientom s odolnými formami tuberkulózy, pri ktorých sú dnešné možnosti stále obmedzené.
