Pripraví ťa AI o prácu? Bežní pracovníci v Číne už poznajú odpoveď. Nebude sa ti páčiť
Umelá inteligencia v Číne pripravuje vodičov, filmárov aj kancelárskych pracovníkov o príjmy a pracovné miesta. Vláda už sľubuje zásah.
Umelá inteligencia už nepredstavuje len nástroj, ktorý pomôže napísať text alebo vytvoriť obrázok. V niektorých častiach sveta začína priamo ovplyvňovať pracovný trh. Jednou z krajín, kde sa tento trend prejavuje najvýraznejšie, zostáva Čína. Tam už vodiči taxíkov, filmári či ďalší pracovníci hovoria o tom, že AI ich pripravila o časť príjmov alebo dokonca o celé zamestnanie, informuje Guardian.
Veľké diskusie vyvolali najmä autonómne taxíky Apollo Go od technologickej spoločnosti Baidu. Vozidlá jazdia bez vodiča a využívajú umelú inteligenciu na orientáciu v premávke. Čínska vláda ich nasadila vo viacerých mestách vrátane Wu-chanu, kde ich príchod výrazne zasiahol tradičných taxikárov.
Jeden z nich, 45-ročný Jao Sin-nong, tvrdí, že od spustenia služby v roku 2022 prišiel približne o 40 % svojich príjmov. Situácia sa na krátky čas zlepšila až tento rok na jar, keď flotilu robotických taxíkov vyradili z prevádzky po technickej poruche. Niekoľko vozidiel totiž počas jazdy náhle zastalo priamo na cestách. Cestujúci zostali uväznení vo vozidlách celé hodiny, kým technici problém vyriešili. Po odstavení autonómnych taxíkov sa časť zákazníkov vrátila ku klasickým vodičom a ich zárobky opäť vzrástli.
Jao však neskrýva svoj postoj k novej technológii.
„Úprimne povedané, nemám ich rád. Ich vplyv bol obrovský,“ povedal na adresu robotických taxíkov.
AI zasahuje pracovný trh čoraz výraznejšie
Čínska vláda patrí medzi najväčších podporovateľov umelej inteligencie na svete. AI nasadzuje vo výrobe, doprave, službách aj administratíve. Krajina zároveň čelí komplikovanej situácii na trhu práce. Mnohé tradičné odvetvia, ako realitný sektor či súkromné vzdelávanie, prešli výrazným útlmom. Veľká časť ľudí preto začala pracovať ako kuriéri, vodiči alebo ďalší pracovníci takzvanej gig ekonomiky.
Neprehliadni
Podľa odhadov tamojších analytikov počet ľudí vo flexibilných formách zamestnania tento rok dosiahne približne 320 miliónov. To predstavuje takmer polovicu celej čínskej pracovnej sily. Práve títo pracovníci patria medzi najohrozenejšie skupiny. Ak autonómne vozidlá nahradia vodičov alebo AI prevezme ďalšie služby, mnohí z nich si budú musieť hľadať nový zdroj príjmov.
Jedna vodička z Wu-chanu situáciu opísala nasledovne.
„Ak všetko pôjde týmto smerom, vedecký pokrok bude síce skvelý, ale obyčajní ľudia ako my už nebudú mať z čoho žiť,“ uviedla.
Napätie okolo autonómnych taxíkov vyústilo už minulý rok do protestov taxikárov vo Wu-chane. Presný počet účastníkov zostáva neznámy, pretože čínske úrady informácie o demonštráciách rýchlo odstránili z internetu. Nezvyčajný krok urobila dokonca aj jedna miestna taxislužba. Vo verejnom liste kritizovala rozhodnutie úradov povoliť rozsiahle nasadenie robotických taxíkov.
Podľa spoločnosti nové technológie postupne berú prácu ľuďom, ktorí sa už teraz nachádzajú na okraji pracovného trhu. Krátko nato firma prestala poskytovať rozhovory médiám. Zamestnanci podľa denníka The Guardian uviedli, že po dohode s políciou nesmú poskytovať vyjadrenia, inak by im hrozili problémy.
O prácu prichádzajú aj kancelárski zamestnanci
Vplyv umelej inteligencie však nezasiahol iba vodičov. Stále viac obáv vyjadrujú aj pracovníci v kreatívnych profesiách. Jedným z nich zostáva kameraman Tchien Ce-min, ktorý vo filmovom priemysle pracoval takmer dvadsať rokov. Dnes prácu hľadá len veľmi ťažko. Podľa jeho slov mnohé štúdiá čoraz častejšie využívajú AI pri tvorbe vizuálnych efektov, digitálnych postáv alebo celých scén.
Jeho honorár na voľnej nohe klesol približne na 40 % sumy, ktorú dostával v roku 2019. Tchien priznáva, že rýchlosť vývoja ho prekvapila. Ešte minulý rok vytvárali generátory videa postavy s neprirodzenými pohybmi a množstvom chýb. Dnes už zvládnu vytvoriť presvedčivých digitálnych hercov, ktorí dokážu vystupovať počas celého filmu.
Podľa neho filmový priemysel nestihol na takúto zmenu dostatočne zareagovať.
Peking mení pohľad na AI
Zaujímavé pritom je, že aj samotná čínska vláda začína upozorňovať na riziká, ktoré prináša masové nasadenie umelej inteligencie. Štátne noviny Workers‘ Daily nedávno napísali, že pracovné práva čelia novým výzvam v ére AI. Vláda zároveň prisľúbila opatrenia, ktoré zmiernia negatívny vplyv nových technológií na zamestnanosť.
Čínsky prezident Si Ťin-pching počas Svetovej konferencie o umelej inteligencii v Šanghaji vyhlásil, že AI má slúžiť ako nástroj spoločnej prosperity a bezpečnosti. Analytici si však všímajú, že tento rok úrady čoraz častejšie zdôrazňujú potrebu ochrany pracovných miest, nielen samotný technologický pokrok.
Niektoré čínske súdy už dokonca priznali odškodnenie kancelárskym zamestnancom, ktorých firmy prepustili a následne ich nahradili systémami umelej inteligencie. Napriek tomu medzi pracovníkmi pretrváva neistota. Mnohí sa totiž neobávajú iba prepustenia, ale aj toho, že ich firmy vôbec nezamestnajú, pretože rovnakú prácu zvládne AI lacnejšie.
Analytici zároveň upozorňujú, že Čína môže mať pri riešení podobných problémov určitú výhodu. Vláda totiž dokáže jednoduchšie zasiahnuť do fungovania súkromných spoločností a napríklad ich prinútiť prijímať určitý počet zamestnancov. Otázkou však zostáva, či takéto opatrenia prídu dostatočne skoro a či budú stačiť na tempo, akým sa umelá inteligencia rozširuje do čoraz väčšieho počtu profesií.
