Ľudský mozog možno nie je taký výnimočný, ako si myslíme. Filozofi spochybňujú, že vedomie potrebuje mäso a krv
Vedomie nemusí byť viazané len na ľudský mozog, mäso a krv. Filozofi tvrdia, že ak vo vesmíre existujú zložité formy života, myseľ môže mať oveľa zvláštnejšie podoby, než si vieme predstaviť.
Ľudia majú dlhú históriu presvedčenia, že sú stredom všetkého. Najprv stredom vesmíru, potom aspoň stredom živého sveta. Kopernikus nás vyradil z prvej pozície. Dvaja filozofi teraz naznačujú, že možno nie sme ani výlučnými vlastníkmi toho, čo považujeme za najintímnejšiu vec, vedomia.
Eric Schwitzgebel z University of California, Riverside, a Jeremy Pober z University of Lisbon vo svojej novej pracovnej štúdii tvrdia, že vedomie pravdepodobne nie je viazané len na biológiu, akú poznáme zo Zeme. Nejde o dôkaz, že mimozemšťania alebo dnešná umelá inteligencia sú vedomí. Ich argument je opatrnejší, no stále provokatívny. Má presnú štruktúru a stojí na troch premisách, ktoré spája jedno kľúčové filozofické slovné spojenie: substrate flexibility, teda substrátová flexibilita.
Pohár môže byť zo skla aj z plastu. Prečo by vedomie nemohlo fungovať podobne?
Substrátová flexibilita znamená, že nejaká vlastnosť alebo jav môže existovať v rôznych fyzických materiáloch. Pohár je pohárom, či ho vyrobíš zo skla, keramiky alebo plastu. Kniha je knihou na papieri aj v elektronickej forme. Hudba existuje na vinyle aj na kompaktnom disku. Schwitzgebel a Pober argumentujú, že vedomie môže fungovať podobne. Nemusí byť vlastnosťou výlučne naviazanou na zemskú biochémiu, ale javom, ktorý sa môže objaviť v rôznych fyzických usporiadaniach.
Autori skladajú pravdepodobnostný argument z kozmológie, astrobiológie a evolúcie. Vychádzajú z toho, že pozorovateľný vesmír obsahuje približne bilión galaxií a planéty sú v ňom bežné. Ak by počas celej histórie vesmíru vznikla len jedna technologická civilizácia na miliardu galaxií, stále by to znamenalo aspoň tisíc nezávislých miest, kde sa mohol objaviť správaním sofistikovaný život. Práve s takýmto mimoriadne opatrným predpokladom Schwitzgebel a Pober pracujú. Ak potom takéto druhy vznikali v odlišných prostrediach, nie je dôvod automaticky čakať, že všetky museli stáť na rovnakej biochémii ako život na Zemi.
Astrobiológia už dávno nevylučuje život na báze iných chemických štruktúr
Astrobiológovia reálne skúmajú alternatívne aminokyseliny, alternatívne rozpúšťadlá a dokonca aj odlišné chemické štruktúry, ktoré by teoreticky mohli slúžiť ako základ života. Príroda pritom ani na Zemi nenašla jeden jediný dizajn nervového systému. Chobotnice, včely a psy spracúvajú informácie zásadne odlišnými spôsobmi. Evolúcia je kreatívna, nie konzervatívna.
Neprehliadni
Ak teda platí, že zložité správanie môže vzniknúť v rôznych biologických architektúrach, a ak vesmír ponúka obrovské množstvo príležitostí na vznik života, potom by bolo podivné predpokladať, že každá úspešná evolučná línia musí skončiť práve pri zemskej biochémii. Schwitzgebel a Pober to nazývajú terrocentrizmom, teda neoprávneným uprednostňovaním zemského života ako jediného privilegovaného nosiča vedomia.
Kopernikus vzal Zemi jej kozmické centrum. Toto berie ľudskej biológii monopol na myseľ
Autori zavádzajú pojem „Kopernikovský princíp vedomia“. Logika je, že Kopernikus a jeho nasledovníci ukázali, že Zem nie je centrom slnečnej sústavy, slnečná sústava nie je centrom galaxie a Mliečna dráha nie je centrom vesmíru. Ľudstvo zakaždým zistilo, že je menej výnimočné, než si myslelo. Schwitzgebel a Pober aplikujú tú istú logiku na vedomie. Bolo by pozoruhodnou kozmickou náhodou, keby zo všetkých správaním sofistikovaných bytostí v bilióne galaxií dokázali byť pri vedomí práve len tie, ktoré stoja na našom biochemickom základe.
Autori pritom netvrdia, že každá pokročilá forma života musí byť vedomá. Hovoria skôr to, že ak vedomie pri zložitých bytostiach vzniká, bolo by zvláštne vyhradiť ho len organizmom s rovnakou biochémiou, akú máme my.
Otázka umelej inteligencie tu visí vo vzduchu, no autori ju nenechávajú bez odpovede
Schwitzgebel a Pober sa otázke AI nevyhýbajú, no ich pozície sa líšia. Pober tvrdí, že fakt substrátovej flexibility vedomia neznamená, že vedomie môže existovať v akomkoľvek substráte. To, že pohár môže byť sklenený aj plastový, neznamená, že pohár môže byť zo vzduchu. Dnešný počítačový hardvér preto podľa neho nemusí vedomie podporovať.
Schwitzgebel je opatrnejšie otvorený. Keď raz opustíme predpoklad, že vedomie vyžaduje ľudskú biológiu, je ťažšie odôvodniť vylúčenie kremíkových systémov len preto, že sú kremíkové. To však stále neznamená, že dnešné chatboty alebo veľké jazykové modely niečo prežívajú. Znamená to len, že samotný materiál nemusí byť posledným slovom v debate o tom, čo môže byť vedomé.
„Debata sa príliš zasekla na otázke, či kremík dokáže napodobniť ľudský mozog. Oveľa dôležitejšie je pýtať sa, aké typy systémov vôbec môžu byť vedomé,“ povedal Schwitzgebel.
Pýtať sa, či AI môže mať ľudské vedomie, je rovnako obmedzujúce ako pýtať sa, či kolibrík lieta rovnako ako orol. Kolibrík, netopier aj včela lietajú, len každý inak. Vedomie môže mať mnoho podôb bez toho, aby niektorá z nich vyzerala ako ľudská.
Najväčšia otázka neznie, či AI myslí ako človek, ale či vedomie môže mať úplne inú podobu
Schwitzgebel a Pober si nedávajú za cieľ definovať vedomie ani dokázať, že mimozemšťania alebo AI sú vedomí. Ich argument je skromnejší a práve preto silnejší: ak pripustíme, že v obrovskom vesmíre mohli vzniknúť sofistikované formy života v rôznych fyzických podobách, je čoraz ťažšie vyhradiť vedomie výlučne pre zemskú biológiu.
Ako napísal Schwitzgebel, vesmír môže obsahovať mysle divnejšie, než si dokážeme predstaviť. Otázka nie je len to, či to dokážeme prijať. Otázka je, či máme racionálny dôvod odmietnuť to iba preto, že tieto mysle nemusia byť z mäsa, krvi a neurónov podobných tým našim.
