Očkovanie proti covidu sa spája s nižším rizikom infarktu a mŕtvice. Nová štúdia ukazuje, u koho je ochrana najväčšia
Nová veľká štúdia ukazuje, že očkovanie proti covidu sa u starších a chronicky chorých ľudí spájalo s nižším rizikom infarktu, mŕtvice, zlyhania srdca aj úmrtia.
Väčšina ľudí si dnes covid spája s horúčkou, kašľom a niekoľkými nepríjemnými dňami doma. Málokto si uvedomuje, že covid, ktorý človek prekonal bez testu a možno ho bral len ako obyčajné prechladnutie, mohol u niektorých ľudí spustiť reťazec, ktorý sa týždne neskôr prejavil ako infarkt alebo mŕtvica. Práve na túto skrytú súvislosť upozorňuje rozsiahla štúdia publikovaná v časopise JAMA Internal Medicine, ktorá sledovala viac ako milión amerických veteránov. A jej výsledky komplikujú jednoduchú predstavu, že covid je už dávno za nami.
Tridsaťosem percent, a to len pri diagnostikovanom covide
Výskumníci pod vedením doktora Ziyada Al-Alyho z Washington University v St. Louis porovnávali veteránov, ktorí dostali len chrípkovú vakcínu, s tými, čo dostali zároveň aj aktualizovanú covidovú vakcínu pre sezónu 2024 až 2025. Výsledok po ôsmich mesiacoch sledovania: tí, čo boli zaočkovaní aj proti covidu, mali o 37,7 percenta nižšie riziko závažných kardiovaskulárnych príhod spojených s covidom, vrátane infarktu, mŕtvice, hospitalizácie pre zlyhanie srdca a kardiovaskulárnej smrti. Najväčší efekt sa prejavil u ľudí nad 75 rokov a u tých s chronickými ochoreniami, ako sú choroby obličiek či pľúc.
Tu však treba povedať aj druhú časť. Pri covidom potvrdených srdcovo cievnych príhodách bol absolútny rozdiel skromný. Išlo približne o 2 prípady menej na každých 10-tisíc ľudí za osem mesiacov. Na úrovni jednotlivca to neznie dramaticky, no pri veľkej populácii a rizikových skupinách už takéto rozdiely začínajú dávať zmysel.
To by samo o sebe stačilo na zaujímavý výsledok. Lenže štúdia odhalila niečo, čo vedcov prekvapilo ešte viac.
Ochrana srdca siaha aj tam, kde covid nebol nikdy potvrdený
Keď výskumníci pozreli na všetky kardiovaskulárne príhody, nielen tie, kde bol covid laboratórne potvrdený, rozdiel medzi skupinami bol v absolútnych číslach výraznejší. Zaočkovaní mali pri všetkých veľkých srdcovo cievnych príhodách približne o 6,2 percenta nižšie relatívne riziko, bez ohľadu na to, či mali dokumentovanú covidovú infekciu alebo nie. V absolútnych číslach to znamená asi 24 menej závažných srdcových príhod na každých 10-tisíc zaočkovaných za osem mesiacov.
Neprehliadni
Pri miliónovej populácii by to podľa autorov mohlo zodpovedať približne 2 370 odvráteným závažným kardiovaskulárnym príhodám a asi 1 580 úmrtiam za osem mesiacov. Sami však upozorňujú, že takéto prepočty treba brať opatrne, pretože ide o observačné dáta, nie o klasický randomizovaný experiment.
Čo to vysvetľuje? Al-Aly popisuje scenár, ktorý je dnes pravdepodobne bežnejší, než si myslíme. Človek sa niekoľko dní „necíti vo svojej koži“, netestuje sa, nespája to s covidom. O týždne neskôr skončí na pohotovosti so srdcovým problémom.
„Čo to v skutočnosti znamená, je, že tieto príhody sú pravdepodobne skutočne spojené so SARS-CoV-2, čo nebolo od začiatku rozpoznané,“ uviedol Al-Aly.
Inými slovami, covid stále cirkuluje v populácii a u časti ľudí môže prispievať k problémom so srdcom a cievami. Len ho už nikto nespočíta, pretože ľudia prestali testovať.
Vírus, ktorý „zmizol“, stále môže útočiť na srdce
Prečo vôbec covid poškodzuje srdce? Výskumníci popisujú niekoľko mechanizmov: vírus môže vyvolať zápal, poškodiť výstelku ciev a zvýšiť riziko zrazenín. Každá infekcia, aj tá, ktorá prebehne relatívne ľahko, môže u zraniteľných ľudí spustiť kaskádu zápalových procesov, ktoré otvoria dvere pre kardiovaskulárnu príhodu.
Endotel si môžeš predstaviť ako jemnú vnútornú vrstvu ciev. Keď je v poriadku, krv tečie tak, ako má. Keď sa podráždi zápalom, cievny systém sa začne správať inak. A práve vtedy sa môže zvýšiť riziko problémov, ktoré sa navonok prejavia až neskôr.
Al-Aly to formuluje takto:
„Napriek tomu, že vírus sa vyvinul a situácia sa upokojila a infekciu covidom už nepovažujeme za závažnú, stále tu existuje obrovská vlna SARS-CoV-2, ktorá naďalej cirkuluje v populácii. Väčšina z toho je len nerozpoznaná a vedie k srdcovým problémom. Väčšina z toho nie je prepojená alebo pripisovaná SARS-CoV-2, pretože ľudia sa netestujú.“
Toto je kľúčový bod, ktorý mení pohľad na celú debatu o covidovom očkovaní. Nejde len o to, či sa vyhneš pozitívnemu testu. Ide o to, čo vírus robí so srdcovým systémom, aj keď infekcia prebehne bez povšimnutia.
Čo s obavami o zápal srdca po vakcíne?
Myokarditída, teda zápal srdcového svalu, bola jednou z prvých obáv, ktoré sa objavili v súvislosti s mRNA vakcínami. Tento vedľajší účinok sa vyskytoval najmä u mladých mužov. Výsledky viacerých štúdií však ukazujú, že myokarditída spojená s vakcínou býva výrazne miernejšia ako myokarditída vzniknutá pri skutočnej covidovej infekcii.
Nová štúdia však nehodnotila nežiaduce účinky očkovania, a preto z nej netreba robiť širší bezpečnostný záver, než aký naozaj prináša. Ukazuje najmä to, že samotná vírusová infekcia zostáva pre srdce a cievy rizikovým faktorom, najmä u starších a chronicky chorých ľudí. A práve tam môže mať očkovanie najväčší praktický význam.
Účinnosť vakcín v aktuálnej sezóne je porovnateľná s chrípkovými
Popri hlavnej štúdii priniesol rovnaký časopis aj ďalší výskum. Tím z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb sledoval účinnosť covidových vakcín pre sezónu 2024 až 2025. Zaočkovaní dospelí mali nižšiu pravdepodobnosť covidom spojených návštev pohotovosti alebo urgentnej starostlivosti, hospitalizácie aj kritického ochorenia. Pri kritickom priebehu bola účinnosť približne 41 percent.
Profesor epidemiológie Bill Hanage z Harvardovej univerzity, ktorý nebol súčasťou štúdií, to komentoval takto:
„Za krátke obdobie sú covidové vakcíny v štúdii Wieganda zhruba rovnako účinné ako chrípkové vakcíny. Covidové vakcíny stále chránia a stále udržujú ľudí mimo nemocnice.“
Paralelne európska štúdia financovaná Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb zistila u ľudí nad 60 rokov účinnosť aktualizovaných vakcín pre sezónu 2025 až 2026 približne na úrovni 55 percent pri ochrane pred symptomatickým ochorením v prvých dvoch mesiacoch po zaočkovaní.
Kto z ochrany profituje najviac, a kto ju prehliada
Paradox celej situácie je v tom, že práve tí, ktorí by z ochrany profitovali najviac, sú zaočkovaní najmenej. Podľa autorov štúdie je záujem o covidové vakcíny u starších dospelých stále menej ako polovičný v porovnaní so záujmom o chrípkové vakcíny. Pritom práve u ľudí nad 75 rokov a u chronicky chorých bol kardioprotektívny efekt najvýraznejší.
Kardiológ Robert Califf, bývalý komisár Úradu pre potraviny a liečivá, to vidí v širšom kontexte:
„Existuje teraz veľa, veľa štúdií, ktoré ukazujú, že rôzne typy vakcinácie zdajú sa znižovať riziko chronických ochorení, vrátane kardiovaskulárnych ochorení. Toto nie je v rozpore s tým, čo ukazujú ostatné štúdie.“
Pre ľudí s nižším rizikom Califf hovorí o menšom absolútnom prínose, no pre starších a chronicky chorých je jeho odporúčanie jednoznačné. Al-Aly to formuloval ešte priamejšie:
„Vzdať sa vakcinácie, to znamená nechať na stole veľa ochrany.“
Skrytá záťaž, ktorú štatistiky nevidia
Štúdia má svoje obmedzenia. Ide o observačné dáta, veteránska populácia je špecifická a absolútne rizikové rozdiely pri potvrdených covidových príhodách sú skromné. Sami autori varujú pred priamočiarym extrapolovaním čísel na celú populáciu. Zároveň priznávajú, že nemohli úplne vylúčiť zvyškové skreslenie, chybnú klasifikáciu niektorých prípadov ani presne vyhodnotiť účinnosť voči jednotlivým variantom vírusu.
Napriek tomu prináša výskum jeden záver, ktorý je ťažké ignorovať. Časť srdcových príhod v populácii môže súvisieť s covidom, no nikto to nevie, pretože ľudia sa prestali testovať. Vakcína sa v tejto štúdii spájala s nižším rizikom nielen tam, kde sa infekcia zaznamenala, ale aj v širšej skupine udalostí, ktoré mohli zahŕňať nerozpoznané infekcie.
Pre každého, kto je starší alebo má chronické ochorenie, táto štúdia kladie jednoduchú otázku: koľko kardiologickej ochrany si ochotný nechať ujsť len preto, že covid už nie je v správach?
