Čína rozšírila svoju jadrovú triádu. Bombardér H-6N unesie balistickú strelu JL-1 s jadrovou schopnosťou
Čína rozširuje svoju jadrovú triádu. Bombardér H-6N môže niesť balistickú strelu JL-1 s jadrovou schopnosťou, ktorej dosah sa odhaduje až na tisíce kilometrov.
Čína pridala ďalší prvok do svojej jadrovej výzbroje. Nové zábery ukázali bombardér H-6N s balistickou strelou JL-1, ktorá má jadrovú schopnosť. Peking tak získal ďalšiu možnosť nasadenia jadrových zbraní popri pozemných medzikontinentálnych balistických strelách a raketových ponorkách.
H-6N pritom nepredstavuje úplne nový typ lietadla. Ide o výrazne upravenú verziu bombardéra H-6, ktorého pôvod siaha až k sovietskemu Tu-16, píše South China Morning Post. Čína začala licenčnú výrobu tohto stroja po dohode so Sovietskym zväzom v roku 1957 a prvý čínsky zostavený kus vzlietol už v roku 1959.
Po zhoršení vzťahov medzi Pekingom a Moskvou musela Čína ďalší vývoj zvládnuť bez sovietskej pomoci. Prvý kompletne domáci H-6 následne vzlietol v decembri 1968. Odvtedy vznikli desiatky úprav pre rôzne úlohy a podľa dostupných údajov vzniklo viac ako 230 lietadiel radu H-6.
H-6N dostal nezvyčajnú úpravu
Moderné verzie H-6K a námorný H-6J dostali predovšetkým úlohy spojené s konvenčnými útokmi. H-6N však dostal podstatne odlišné zadanie. Konštruktéri odstránili alebo výrazne upravili klasickú pumovnicu a pod trupom vytvorili priestor pre nadrozmernú zbraň. Práve tam sa zmestí JL-1, ktorá svojimi rozmermi výrazne presahuje klasické riadené strely nesené staršími verziami H-6.
Podľa dostupných správ vznikla JL-1 čiastočne na základe technológií z rodiny čínskych balistických rakiet DF-21. Na rozdiel od pozemnej rakety však štart prebehne z lietadla vo vzduchu. Takéto riešenie prináša čínskym strategickým silám ďalšiu možnosť útoku, ktorú nemožno úplne zaradiť do rovnakej kategórie ako pozemné raketové komplexy alebo ponorky.
Neprehliadni
„H-6N predstavuje významný krok v rozvoji čínskej jadrovej triády,“ uviedli analytici.
Tankovanie vo vzduchu predĺži dosah
Samotný H-6N však nemá dosah, ktorý by z neho automaticky urobil klasický medzikontinentálny bombardér. Uvádzaný bojový rádius presahuje 3 500 kilometrov, pričom konkrétne číslo závisí od nákladu, profilu letu a ďalších podmienok. Čína preto lietadlu pridala sondu na tankovanie vo vzduchu. H-6N tak dostane palivo z tankerov YY-20A aj počas misie. Takéto riešenie predĺži dolet a zároveň poskytne posádke väčšiu voľnosť pri výbere trasy.
Práve kombinácia lietadla, tankovania a balistickej strely vytvára zaujímavú strategickú konfiguráciu. H-6N nemusí štartovať z pozície, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti cieľa. Po doplnení paliva môže lietadlo preniknúť ďalej od čínskeho územia a následne vypustiť raketu.
JL-1 môže dostať Čínu oveľa ďalej
Pri samotnej strele JL-1 zostáva veľa údajov nejasných. Verejne dostupné odhady jej maximálny dosah umiestnili až k hranici 8 000 kilometrov. Takéto číslo však nemožno považovať za definitívne, keďže Čína neposkytla kompletné technické parametre systému. Ak by sa uvádzaný dosah potvrdil, kombinácia JL-1 a H-6N by vytvorila veľmi dlhý dosah aj bez započítania ďalšieho tankovania. Lietadlo by totiž získalo možnosť dopraviť raketu bližšie k oblasti plánovaného odpalu a samotná balistická strela by následne prekonala tisíce kilometrov.
„Skutočný dosah pri konkrétnej misii závisí od viacerých faktorov vrátane nákladu, trasy letu a podpory tankerov,“ upozorňujú dostupné analýzy.
Pre Čínu je dôležitý aj samotný spôsob nasadenia. Pozemná balistická strela štartuje z konkrétneho odpaľovacieho zariadenia, zatiaľ čo bombardér môže pred štartom zmeniť smer a polohu. Práve táto mobilita pridáva do jadrovej stratégie ďalšiu vrstvu neistoty pre prípadného protivníka.
Tretia časť jadrovej triády
Čínske jadrové sily sa dlhodobo opierali najmä o pozemné balistické strely a ponorky s balistickými raketami. H-6N k nim pridáva vzdušnú zložku. Podľa odhadu Stockholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) mala Čína v roku 2026 približne 20 lietadiel H-6N. Tomuto typu sa podľa rovnakého odhadu priraďovalo približne 20 jadrových hlavíc. Nejde teda o početnú flotilu v porovnaní s celkovým množstvom čínskych vojenských lietadiel. Strategický význam však nespočíva iba v počte kusov. H-6N pridáva do čínskeho jadrového arzenálu platformu, ktorá dostane inú úlohu než pozemné rakety alebo ponorky.
Čínska jadrová triáda tak získala flexibilnejšiu vzdušnú zložku. H-6N síce vychádza z konštrukcie staršej ako samotná väčšina dnešných čínskych strategických systémov, no kombinácia modernizovaného lietadla, tankovania vo vzduchu a novej balistickej strely mu dala úplne inú strategickú hodnotu.
