Ako často by si mal reštartovať počítač a má to vôbec zmysel? Toto sa deje vo vnútri počítača, keď ho reštartuješ
Ako často reštartovať počítač s Windowsom a prečo to má zmysel? Reštart môže pomôcť pri spomalení, problémoch s RAM, ovládačmi aj po aktualizáciách.
Reštart počítača patrí medzi najjednoduchšie rady, ktoré človek dostane pri riešení problémov. Počítač sa spomaľuje? Skús ho reštartovať. Prestala fungovať aplikácia? Reštart. Nejde správne ovládač alebo sa systém správa zvláštne? Opäť reštart. Táto rada môže pôsobiť ako pozostatok zo starších čias počítačov, pri ktorých bolo pravidelné vypínanie takmer povinnosťou. Moderné počítače však dokážu zostať zapnuté celé dni alebo dokonca týždne.
Znamená to, že pravidelný reštart už nemá význam? Úplne naň zabudnúť sa podľa názoru IT špecialistov neoplatí. Pri počítači s Windowsom môže pravidelný reštart pomôcť najmä vtedy, keď ho používaš veľa dní bez prestávky. Počas reštartu systém jednoducho dostane možnosť začať s čistým stavom pamäte.
Počítač si počas používania hromadí rôzny „odpad“
Pri práci s počítačom spúšťaš desiatky aplikácií, procesov a služieb. Niektoré skončia bez problémov, pri iných však môžu zostať určité dáta v pamäti alebo v dočasných úložiskách. Postupom času sa tak môžu objaviť drobné chyby. Aplikácia začne padať, systém reaguje pomalšie, ovládač prestane fungovať podľa očakávaní alebo niektorý proces zbytočne spotrebúva operačnú pamäť.
Práve tu môže pomôcť reštart, pretože počítač po reštarte znovu načíta systém, ovládače a potrebné procesy. Ak problém vznikol práve kvôli chybe v pamäti alebo procesu, ktorý sa dostal do nesprávneho stavu, nový štart ho môže odstrániť. Výraznejší rozdiel si pritom môžeš všimnúť najmä na staršom počítači alebo zariadení s menšou kapacitou RAM. Moderný počítač s veľkým množstvom pamäte môže bez reštartu zvládnuť aj niekoľko týždňov, no ani v jeho prípade občasný nový štart nemusí byť na škodu.
Reštart počítača síce nenahradí antivírus ani bezpečnostné aktualizácie, no v určitých prípadoch môže priniesť aj bezpečnostný benefit. Niektoré škodlivé procesy môžu zostať aktívne iba v operačnej pamäti. Po vypnutí a novom spustení systému sa takýto proces nemusí automaticky vrátiť.
Neprehliadni
To však neznamená, že reštart vyrieši napadnutý počítač. Ak máš podozrenie na malvér, potrebuješ kontrolu bezpečnostným softvérom a v prípade vážnejšieho problému aj ďalšie kroky. Reštart preto ber skôr ako jednu z bežných súčastí údržby systému, nie ako ochranu pred útokmi.
Pri Windows si daj pozor na jednu zvláštnosť
Windows obsahuje funkciu Fast Startup, ktorá môže celý proces trochu skomplikovať. Ak počítač klasicky vypneš cez ponuku Štart, systém pri zapnutej funkcii Fast Startup neukončí všetko rovnakým spôsobom ako pri skutočnom reštarte. Časť stavu jadra systému uloží do hibernačného súboru a pri ďalšom zapnutí ju opäť načíta.
Výsledkom je rýchlejšie spustenie počítača. Zároveň však nemusíš dostať úplne „čistý“ štart, ktorý by mohol vyriešiť niektoré problémy s pamäťou alebo ovládačmi. Ak chceš počítač naozaj reštartovať, najjednoduchšie riešenie predstavuje možnosť Reštartovať. Alternatívne môžeš pri voľbe vypnutia podržať kláves Shift. Fast Startup môžeš vypnúť aj natrvalo. Pre väčšinu používateľov však stačí používať klasickú voľbu Reštartovať, najmä ak chceš vyriešiť technický problém.
Existuje situácia, keď má reštart ešte väčší význam. Ide o aktualizácie systému, ovládačov alebo niektorých aplikácií. Niektoré aktualizácie totiž potrebujú nový štart, aby sa dokončili všetky potrebné zmeny. Staré súbory a procesy môžu zostať aktívne až do ďalšieho spustenia systému. Windows navyše pri viacerých bezpečnostných aktualizáciách vyžaduje reštart. Takéto aktualizácie často obsahujú opravy bezpečnostných chýb, preto sa ich oplatí zbytočne neodkladať.
Ak teda Windows po aktualizácii požiada o reštart, má zmysel mu ho dopriať. Pri niektorých aktualizáciách však môže byť rozumné najprv overiť, či sa neobjavili hlásenia o problémoch s konkrétnou verziou. Aj aktualizácie totiž občas prinesú nové chyby.
Ako často teda počítač reštartovať?
Pre bežný počítač s Windows môže ako jednoduché pravidlo poslúžiť približne jeden reštart za týždeň. Nemusíš však sledovať kalendár a každý siedmy deň násilne vypínať počítač. Ak systém funguje bez problémov, pokojne môže vydržať aj dlhšie. Naopak, ak si všimneš spomalenie, podivné správanie aplikácií, problémy s ovládačmi alebo nezvyčajne vysokú spotrebu RAM, reštart patrí medzi prvé kroky, ktoré sa oplatí vyskúšať.
Pri notebooku má navyše význam venovať pozornosť aj samotnému vypínaniu. Notebook má menej priestoru na chladenie ako klasická desktopová zostava. Ak ho po práci vložíš do tašky a zariadenie sa nechtiac prebudí zo spánku, môže sa v uzavretom priestore výrazne zahriať.
Preto pri prenášaní notebooku radšej zvoľ úplné vypnutie, prípadne si over, či sa v taške nemôže samovoľne prebudiť.
A čo počítače s ARM procesormi?
Zaujímavou výnimkou sú zariadenia s Windows na architektúre ARM. Táto platforma sa v mnohom približuje svetu smartfónov a tabletov, kde dlhá výdrž bez reštartu nepredstavuje nič nezvyčajné. Aj ARM počítaču však môže nový štart prospieť. Obzvlášť po systémovej aktualizácii alebo v prípade, keď sa objaví nevysvetliteľný problém.
V praxi teda nemusíš počítač reštartovať každý deň. Ak ho používaš celé dni bez prestávky, približne raz za týždeň predstavuje rozumný interval, no ešte dôležitejšie je všímať si správanie systému.Ak začne počítač zrazu pracovať pomalšie alebo sa niektorá jeho súčasť správa nezvyčajne, obyčajný reštart môže byť prekvapivo užitočný prvý krok. A po väčších aktualizáciách má nový štart ešte väčší význam.
