Zem mu nestačí. Bývalý šéf Googlu má šialený plán, dátové centrá chce umiestniť mimo našu planétu
Energetická náročnosť dátových centier by mohla byť vyriešená ich umiestnením do vesmíru. Otázkou však je, či sa to nakoniec podarí.
Eric Schmidt, bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Google, sa po rokoch v technologickom sektore púšťa do nového a ambiciózneho projektu. Chce umiestniť dátové centrá pre umelú inteligenciu na obežnú dráhu Zeme. Tento krok má byť odpoveďou na rýchlo rastúce energetické požiadavky výpočtovej infraštruktúry AI, ktoré podľa Schmidta čoskoro prekročia možnosti pozemskej energetiky. Na tému upozornil server Techspot.
Hlavným motorom Schmidtovho záujmu je exponenciálny rast spotreby energie v sektore umelej inteligencie. Podľa jeho výpovede pred Výborom pre energetiku a obchod v apríli 2025 by dátové centrá mohli do roku 2027 potrebovať dodatočných 29 gigawattov (GW) a do roku 2030 až 67 GW energie navyše. Pre porovnanie, priemerná jadrová elektráreň v USA produkuje len 1 GW.
„Tieto projekty dosahujú priemyselnú mieru, akú som za celý svoj život nevidel,“ vyhlásil Schmidt.
Energetická kríza umelej inteligencie
Problém nespočíva totiž len v elektrine. Veľké jazykové modely, ako je ChatGPT, spotrebujú pri jednej otázke až 10-krát viac energie než bežné vyhľadávanie. Okrem toho sú tieto centrá náročné aj na vodné zdroje kvôli chladiacim systémom, čo vytvára dvojitý tlak na infraštruktúru.
Schmidtova stratégia sa opiera o raketu Terran R, ktorú vyvíja spoločnosť Relativity Space. Tento nosič s nosnosťou až 33 500 kg na nízku obežnú dráhu (LEO) má byť čiastočne opakovane použiteľný a až z 85 % vytlačený 3D technológiou. Prvý let sa očakáva v roku 2026, no projekt už čelí konkurenčnému tlaku a nemalým finančným výzvam. Napriek tomu Schmidt verí, že jediným reálnym riešením je priame využitie slnečnej energie vo vesmíre. Orbitálne panely by mohli dodávať elektrinu nepretržite, bez atmosférických interferencií, a zároveň odvádzať prebytočné teplo priamo do kozmického priestoru.
Datacentrá sú energeticky veľmi náročné
Schmidtov výber dodávateľa rakety nie je náhodný. Relativity Space patrí medzi len niekoľko málo nezávislých firiem, ktoré nesúvisia s miliardármi ako Elon Musk (SpaceX) alebo Jeff Bezos (Blue Origin). Táto autonómia umožňuje pružnejšie rozhodovanie a vyhnutie sa politickým tlakom, ktoré často sprevádzajú vesmírne projekty. Zároveň Terran R ponúka vyššiu kapacitu než konkurenčné rakety Vulcan Centaur alebo Falcon Heavy v niektorých konfiguráciách.
Neprehliadni
Myšlienka umiestniť dátové centrá na obežnú dráhu Zeme je síce fascinujúca, no v praxi naráža na viacero závažných prekážok. Prvou z nich sú vysoké náklady na štart. Vyniesť jeden kilogram nákladu do vesmíru stojí tisíce dolárov, a keď si predstavíme, že takéto dátové centrum by vážilo niekoľko desiatok či stoviek ton, celkové náklady sa rýchlo vyšplhajú do astronomických výšok. To predstavuje veľkú ekonomickú bariéru, ktorú je ťažké prekonať.
Ďalším problémom je samotné prostredie vo vesmíre. Na obežnej dráhe panujú extrémne teploty, zariadenia sú vystavené silnej radiácii a hrozí im neustále nebezpečenstvo zrážky s mikrometeoritmi. Hardvér, ktorý by mal v takýchto podmienkach fungovať spoľahlivo, musí byť oveľa odolnejší než ten, ktorý sa používa v bežných pozemských dátových centrách.
Schmidta čaká nemálo výzviev
S tým súvisí aj otázka údržby a prenosu dát. Ak by sa v orbitálnom dátovom centre niečo pokazilo, oprava by bola veľmi náročná. Vyžadovala by buď špeciálne robotické tímy, alebo dokonca zásah astronautov, čo by ešte viac zvýšilo náklady a technickú náročnosť celého projektu. Navyše, prenášať obrovské objemy dát medzi vesmírom a Zemou nie je jednoduché a mohlo by to predstavovať ďalšiu prekážku.
Aj preto sa medzi odborníkmi objavujú skeptické hlasy. Upozorňujú totiž na to, že aj keby takéto dátové centrá mohli využívať lacnejšiu slnečnú energiu priamo vo vesmíre, celkové náklady na ich výstavbu a prevádzku by mohli tieto úspory ľahko prevýšiť. Okrem toho, medzinárodné dohody o využívaní vesmíru zatiaľ nie sú jasné, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo a prevádzku veľkých orbitálnych infraštruktúr. A napokon, ak by sa dopyt po výpočtovom výkone umelej inteligencie v budúcnosti spomalil alebo stagnoval, celý projekt by mohol stratiť svoje opodstatnenie.
Schmidt síce sám pripúťa, že ide o „beh na dlhú trať“. Relativity Space síce získala v roku 2021 investíciu 650 miliónov dolárov, no vývoj Terran R sa spomalil kvôli technologickým problémom a nedostatku financií pred Schmidtovým vstupom. Ak sa bývalému riaditeľovi Googlu podarí prelomiť bariéry, orbitálne dátové centrá by mohli otvoriť cestu aj pre ďalšie projekty, ako sú vesmírne solárne farmy aleba výrobná infraštruktúra mimo Zeme. Na druhej strane, skeptici tvrdia, že efektívnejšie riešenie spočíva v kombinácii pozemských jadrových elektrární a obnoviteľných zdrojov.
Komentáre