AI sa čoraz viac správa ako človek. Veríme jej už aj to, že má vedomie?

Umelá inteligencia dokáže viesť rozhovory, reagovať na emócie či prispôsobiť svoje správanie situácii. Niektoré jej odpovede dokonca pôsobia tak prirodzene, že človek môže ľahko nadobudnúť pocit, akoby sa rozprával s inou osobou. Znamená to však, že AI pripisujeme aj vedomie? Nová štúdia vedcov z Mníchovskej univerzity Ludwiga Maximiliána (LMU) naznačuje, že medzi inteligentným správaním a vedomím stále rozlišujeme.

Výsledky výskumu, ktorý vyšiel vo vedeckom časopise Cognition, ukázali zaujímavý rozdiel. Ľudia dokážu umelej inteligencii priznať schopnosť vnímať okolie a reagovať naň. Keď však príde reč na vedomie, medzi človekom a strojom vytvárajú pomerne jasnú hranicu. A to aj v prípade, keď sa obaja správajú úplne rovnako.

Vedci porovnali reakcie ľudí a umelej inteligencie

Výskum viedol doktor Louis Longin z pracoviska filozofie mysle na LMU spolu s Bahadorom Bahramim, profesorkou Opheliou Deroyovou a ďalšími kolegami. Do experimentov zapojili takmer 1 100 účastníkov. Vedci im predložili krátke príbehy, v ktorých vystupovali umelé alebo ľudské postavy. Ich správanie sa líšilo podľa toho, ako citlivo reagovali na svoje okolie. Niektoré postavy napríklad zaznamenali zvuk alebo primerane zareagovali na emócie iných.

Časť účastníkov dostala príbehy s umelou inteligenciou, zatiaľ čo druhá skupina čítala rovnaké situácie s ľudskými protagonistami. Následne mali zhodnotiť, do akej miery si daná postava uvedomovala svoje okolie a či jej pripisujú vedomie.

Takýto postup vedcom umožnil porovnať hodnotenia človeka a umelej inteligencie za rovnakých podmienok. Nezisťovali teda len to, či ľudia považujú AI za vedomú. Zaujímalo ich aj to, či na ich úsudok vplýva samotná identita postavy, hoci jej správanie zostáva rovnaké.

Súvisí s tým

Častá komunikácia s AI sa môže na tebe odzrkadliť. Vedci zistili, že dokáže ovplyvniť tvoje správanie

Rovnaké správanie, ale odlišné hodnotenie

Výsledky ukázali, že čím citlivejšie postavy reagovali na okolité podnety, tým viac vedomia a vnímavosti im účastníci pripisovali. Tento vzorec platil pre ľudí aj umelú inteligenciu. Pri hodnotení vedomia sa však objavil výrazný rozdiel. Dokonca aj najcitlivejšia umelá inteligencia získala v tomto hodnotení nižšie skóre než najmenej citlivý človek. Účastníci teda nepripisovali AI rovnaké vedomie ani vtedy, keď jej správanie zodpovedalo správaniu človeka.

„Ľudia sú ochotní povedať, že umelá inteligencia si niečo všimne a uvedomuje si svoje okolie. Keď však príde na vedomie, jasne rozlišujú medzi človekom a AI,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Louis Longin.

Zistenie zároveň naznačuje, že ľudia neposudzujú umelú inteligenciu len podľa toho, ako presvedčivo reaguje. Do úvahy berú aj to, či ide o človeka alebo stroj. Schopnosť napodobniť ľudské správanie preto automaticky neznamená, že AI pripíšu aj rovnaké vnútorné prežívanie.

Vedci chápu rozdiel medzi vnímaním okolia a skutočným vedomím

Ešte podstatnejší rozdiel vedci zaznamenali pri pojme „uvedomovanie si okolia“. V tomto prípade účastníci hodnotili ľudí a umelú inteligenciu oveľa podobnejšie. Ak postava reagovala na svoje prostredie, ľudia jej ochotnejšie priznali schopnosť zaznamenať okolité podnety bez ohľadu na to, či išlo o človeka alebo AI.

Rozdiel spočíva najmä vo význame jednotlivých pojmov. Schopnosť zaregistrovať zvuk, rozpoznať emóciu alebo reagovať na zmenu situácie možno opísať pomerne konkrétne. Vedomie však predstavuje zložitejšiu otázku. Nejde iba o spracovanie informácií či primeranú reakciu, ale aj o subjektívne prežívanie, teda o to, či niekto skutočne niečo cíti alebo vníma zvnútra.

„Umelá inteligencia sa trénuje tak, aby konala a rozprávala ako človek, preto nám takéto opisy pripadajú prirodzené,“ upozornila filozofka Ophelia Deroyová.

Podľa nej preto môžeme pri opise AI používať výrazy spojené s mysľou aj preto, že nemáme vhodnejšie slová na pomenovanie jej správania.

To však samo osebe nedokazuje, že umelá inteligencia vedomie skutočne má. Výskum skúmal úsudky ľudí, nie samotnú schopnosť AI subjektívne prežívať.

Autori štúdie upozorňujú, že výsledky majú význam aj pre médiá a technologické spoločnosti. Tie často opisujú umelú inteligenciu slovami, ktoré jej pripisujú úmysly, plány, váhanie alebo dokonca morálne cítenie. Takéto formulácie môžu v čitateľoch vyvolať dojem, že AI má ľudské vlastnosti aj v hlbšom zmysle.

Bahador Bahrami, jeden zo spoluautorov štúdie a odborník na sociálnu neurovedu, zdôraznil, že pri hodnotení umelej inteligencie záleží aj na zvolených slovách. Neutrálnejšie výrazy, ako napríklad vnímanie okolia, totiž nevyvolávajú rovnaké predstavy ako pojem vedomie.

Štúdia preto neodpovedá na otázku, či môže umelá inteligencia niekedy nadobudnúť vedomie. Ukazuje však, že ľudia zatiaľ nerovnajú presvedčivé správanie so skutočným vnútorným prežívaním. Aj keď AI dokáže reagovať podobne ako človek, jej schopnosti posudzujeme odlišne podľa toho, či hovoríme o vnímaní okolia alebo o vedomí.