Medzinárodný tím výskumníkov vrátane vedcov z Northwestern University, sa priblížili k vyriešeniu 400-ročnej záhady, ktorá trápila aj Galilea Galilea, jedného z najznámejších astronómov histórie.
Dnes vieme, že má Slnko svoje magnetické pole, no vedcom robilo problém určiť, kde toto magnetické pole vzniká. K vyriešeniu tejto záhady im pomohol superpočítač americkej vesmírnej agentúry NASA. Výsledky simulácií naznačujú, že magnetické pole našej najbližšej hviezdy vzniká približne 32-tisíc km pod povrchom.
Nové výsledky sa stavajú proti predchádzajúcim hypotézam, podľa ktorých magnetické pole Slnka vzniká oveľa hlbšie, približne 200-tisíc km pod povrchom. Nová štúdia výskumníkom pomáha lepšie pochopiť dynamické procesy našej hviezdy. Zároveň však ide o možnosť ako lepšie pochopiť solárne búrky.
Solárne búrky sú pre človeka neškodné, no silná búrka môže spôsobiť problém pre družice na obežnej dráhe Zeme alebo spôsobiť masívne výpadky elektrickej energie či rádiovej komunikácie.
“Pochopenie vzniku magnetického poľa predstavovalo problém, ktorý sme nedokázali vyriešiť od čias Galilea. Magnetické pole je zároveň dôležité pre predpovedanie budúcej solárnej aktivity, ktorá môže zasiahnuť aj našu Zem,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Daniel Lecoanet.
Štúdia prináša ďalšiu hypotézu, ktorá vysvetľuje, ako hviezda generuje magnetické pole. Zároveň autori vysvetľujú, že táto hypotéza sedí lepšie s pozorovaniami Slnka. Autori dúfajú, že túto prácu môžeme použiť na presnejšie predpovedanie solárnej aktivity.
Silné solárne búrky
Magnetické pole spôsobuje tmavé škvrny na povrchu hviezdy, ktoré nazývame solárne škvrny. Tie pozoroval slávny astronóm Galileo Galilei ešte v roku 1612. Postupom času začali astronómovia lepšie chápať takzvané solárne dynamo, teda proces generujúci magnetické pole hviezdy. Ako sme už naznačili, predchádzajúce teórie predpokladali, že magnetické pole vzniká v útrobách Slnka. Táto teória ale predpovedala fenomény, ktoré astronómovia nikdy nepozorovali. Medzi ne patria silné magnetické polia vo vysokých geografických šírkach hviezdy.
Nové simulácie predpovedali, ako prúdi plazma a plyn vo vnútri a okolo Slnka. Hviezda nie je pevným telesom ako Zem, čo znamená, že materiál nerotuje okolo svojej osi ako jedno teleso. Namiesto toho ide o cyklickú aktivitu, ktorá trvá 11 rokov, rovnako ako solárny cyklus.
Výskumníci si už dávnejšie všimli, že magnetický cyklus a cyklus prúdenia materiálu môžu byť navzájom prepojené. Nová hypotéza, ktorá tvrdí, že magnetické pole vzniká približne 32-tisíc km pod povrchom Slnka, lepšie vysvetľuje správanie hviezdy, ktoré môžu astronómovia pozorovať. Nová hypotéza zároveň oveľa lepšie vysvetľuje vzorce tvorby solárnych škvŕn. Ako autori práce vysvetľujú, solárne škvrny boli ďalším problematickým aspektom teórie, podľa ktorej magnetické pole vznikalo oveľa hlbšie.
Nie je to tak dávno, čo našu planétu zasiahla masívna solárna búrka. Astronómovia sa však obávajú toho, že počas solárneho maxima, ktoré nastane niekedy tento rok, nás môžu zasiahnuť ešte masívnejšie solárne búrky.
