Exoplanéta má jeden z najväčších plynných chvostov, aké sme pozorovali.
Vesmír

Vedci ostali zarazení: Ako si exoplanéta TIC365102760 b (známa aj ako „fénix“) udržala atmosféru nemajú ani šajnu

Existujú exoplanéty, ktoré si dokážu získať úžas astronómov a presne do tejto kategórie spadá aj planéta, ktorú vedci prezývajú “fénix”. Vlastným menom TIC365102760 b, planéta si dokázala udržať svoju atmosféru aj napriek tomu, že je bombardovaná mimoriadne intenzívnou radiáciou svojej hviezdy.  

Fénix obieha okolo červeného obra, gigantickej hviezdy, na ktorú sa premení aj naše Slnko, keď mu dôjde palivo. Tieto hviezdy sú známe svojou agresívnou povahou, teda častými solárnymi erupciami. Výskumníci z Johns Hopkins University vo svojej novej práci preskúmali túto exoplanétu a získané poznatky nám dovolia lepšie pochopiť atmosféru planét mimo našej Slnečnej sústavy.  

“Táto planéta sa nevyvíja spôsobom, aký by sme očakávali. Zdá sa, že má oveľa väčšiu a redšiu atmosféru, než sme očakávali v prípade podobných sústav. Netušíme však, ako si dokázala planéta svoju atmosféru udržať aj napriek tomu, ako blízko sa nachádza pri tak gigantickej hviezde,” tvrdí Sam Grunblatt, vedúci výskumu.  

Nová exoplanéta patrí do kategórie takzvaných horúcich Neptúnov. Ide o planéty, ktoré sa podobajú na Neptún, no majú oveľa vyššie teploty. Na rozdiel od Neptúnu sa taktiež nachádzajú bližšie pri svojej hviezde. Pozorovania ukázali, že Fénix má približne 6,2-násobok veľkosti Zeme. Okolo svojej hviezdy obehne raz za približne 4 dni. Obieha okolo svojej hviezdy 6-krát bližšie, než obieha Merkúr okolo Slnka.  

Planéta plná prekvapení

Fénix je starou planétou, ktorá má neočakávane nízku hustotu. Astronómovia predpokladajú, že kvôli tomuto faktoru planéta prichádza o svoju atmosféru pomalšie. Odhaduje sa, že Fénix má až 60-krát nižšiu hustotu, než doteraz objavený najhustejší horúci Neptún. Autori štúdie zároveň tvrdia, že už teraz to má planéta spočítané. Neexistuje šanca, aby prežila viac ako 100-miliónov rokov. Kvôli blízkosti k svojej hviezde sa dostane na obežnú dráhu, ktorá končí v útrobách červeného obra.  

“Ide o najmenšiu planétu, akú sme kedy objavili okolo jedného z červených obrov. Zároveň môže ísť aj o planétu s najmenšou hmotnosťou, aká okolo hviezdy tohto typu obieha,” vysvetľuje Grunblatt.  

Fénix je planétou s množstvom neočakávaných vlastností. Aj preto podľa názoru autorov štúdie vyzerá tak zvláštne. Najväčšou záhadou je ale atmosféra exoplanéty. Výskumníci pozorovali niekoľko horúcich Neptúnov, ktoré strácali svoju atmosféru aj v oveľa miernejších podmienkach. Ako je možné, že si Fénix stále drží svoju atmosféru ostáva nateraz záhadou.  

Ak si dokázal Fénix zachovať svoju atmosféru, potom existuje šanca, že sa aj atmosféra Zeme nebude vyvíjať tak, ako sme to predpokladali. Do podobnej situácie sa náš domov dostane za približne 5-miliárd rokov. Približne v tomto období začne Slnku dochádzať palivo a hviezda začne prechádzať do fázy červeného obra.  

Ďalší článok Predošlý článok

Môže sa vám tiež páčiť