Umelá inteligencia nás môže pomaly odnaučiť premýšľať. Vedci varujú, že si to ani nemusíme všimnúť
Umelá inteligencia nám šetrí čas, no vedci varujú, že môže oslabiť kritické myslenie a meniť spôsob, akým sa učíme či budujeme vzťahy.
Používanie umelej inteligencie rastie rekordným tempom. Dnes ju nájdeš v telefónoch, internetových vyhľadávačoch, kancelárskych programoch aj školách. Väčšina ľudí ju pritom vníma hlavne ako nástroj, ktorý dokáže písať texty, vytvárať obrázky alebo rýchlo odpovedať na otázky. Dvojica juhoafrických vedcov však upozornila, že pri AI sa možno sústreďujeme na nesprávnu otázku. Namiesto toho, čo všetko technológia dokáže, by sme sa podľa nich mali pýtať, čo robí s človekom.
Autori Oscar Koopman a Karen Joy Koopman vo svojom texte tvrdia, že bežné definície umelej inteligencie opisujú najmä jej schopnosti. Hovoria o algoritmoch, veľkých jazykových modeloch, automatizácii či generovaní obsahu. Podľa nich však takýto pohľad prehliada podstatnú vec. AI totiž podľa ich názoru nemení len spôsob práce, ale môže meniť aj samotný spôsob, akým ľudia premýšľajú, učia sa a budujú vzťahy, informuje University World News.
Hodnotenie umelej inteligencie, ktoré vychádza zo starej filozofie
Vedci preto navrhli vlastnú definíciu umelej inteligencie. Nevychádzajú pritom zo Silicon Valley ani zo sveta technológií, ale z africkej filozofie Ubuntu.
Jedna z najznámejších viet tejto filozofie znie: „Človek je človekom prostredníctvom iných ľudí.“ Podľa autorov nejde len o peknú myšlienku o spolupráci. Vyjadruje predstavu, že naše schopnosti, úsudok či osobnosť nevzniknú v izolácii, ale formujú ich rozhovory, spoločné riešenie problémov, učenie aj každodenné stretnutia s ostatnými.
Práve tu podľa vedcov vstupuje do hry umelá inteligencia. Upozorňujú, že čoraz častejšie nahrádza situácie, v ktorých ľudia kedysi komunikovali priamo medzi sebou. Študent sa už nemusí obrátiť na učiteľa, pretože odpoveď získa od chatbota. Kolegovia nemusia spolu dlho diskutovať nad textom, keď AI pripraví návrh za niekoľko sekúnd. Mnohé úlohy síce dokončíme rýchlejšie, no podľa autorov môžeme prísť o časť procesu, počas ktorého vzniká porozumenie a kritické myslenie.
Neprehliadni
Vedci pritom netvrdia, že umelá inteligencia predstavuje zlo alebo že by sme ju mali prestať používať. Zdôrazňujú však, že technológia môže postupne meniť spôsob, akým pristupujeme k poznávaniu sveta. Ak si zvykneme prijímať hotové odpovede bez vlastného premýšľania, môže sa podľa nich zmeniť aj naše správanie.
Autori idú vo svojej úvahe ešte ďalej. Tvrdia, že AI môže človeka postupne meniť na objekt, ktorý sa dá merať, analyzovať a spracovať podobne ako údaje v databáze. Tento jav označujú ako „zvecňovanie“ alebo „premenu človeka na vec“.
Umelá inteligencia môže viesť k inému vnímaniu človeka
Svoju myšlienku spájajú s koloniálnou históriou Afriky. Pripomínajú, že počas kolonializmu vládnuce mocnosti často nevnímali domorodé obyvateľstvo ako rovnocenných ľudí, ale skôr ako pracovnú silu alebo objekt na riadenie. Podľa autorov môže AI vytvoriť podobný mechanizmus, tentoraz však nie voči jednej skupine ľudí, ale voči celej spoločnosti.
Ide o jedno z najkontroverznejších tvrdení článku. Autori netvrdia, že AI predstavuje nový kolonializmus v doslovnom zmysle. Skôr upozorňujú na podobný princíp, pri ktorom technológia môže človeka vnímať predovšetkým ako súbor dát, rozhodnutí či predpovedateľného správania.
Veľkú pozornosť venujú aj vzdelávaniu. Podľa nich školy a univerzity patria medzi prvé miesta, kde sa dôsledky rozmachu AI prejavia najvýraznejšie. Ak študent zadá otázku chatbotovi namiesto toho, aby hľadal informácie v knihách alebo diskutoval s učiteľom, výsledok síce získa oveľa rýchlejšie, no nemusí prejsť procesom, ktorý rozvíja kritické myslenie.
Používanie AI môže pripraviť ľudí o kritické myslenie
V tejto súvislosti citujú myšlienky filozofky Hannah Arendtovej. Tá upozorňovala, že veľké spoločenské problémy často nevzniknú preto, že ľudia stratia inteligenciu, ale preto, že prestanú samostatne uvažovať o dôsledkoch svojich činov.
„Najväčšie zločiny nepáchajú vždy príšery, ale obyčajní ľudia, ktorí prestanú premýšľať o tom, čo robia,“ hovorí Arendtová.
Koopmanovci preto upozorňujú, že AI nemusí myslieť namiesto nás. Stačí, ak nás zvádza k tomu, aby sme premýšľanie prenechali jej. Práve v tom podľa nich spočíva jedno z najväčších rizík tejto technológie. Na záver preto ponúkajú vlastnú definíciu umelej inteligencie. Podľa nich nejde len o súbor algoritmov alebo výpočtových schopností. AI označujú za historickú silu, ktorá môže meniť podmienky, za akých ľudia premýšľajú, učia sa a vytvárajú vzťahy.
Zároveň zdôrazňujú, že ich cieľom nie je odmietnuť umelú inteligenciu. Naopak, uznávajú, že prináša množstvo výhod vo vzdelávaní, výskume aj každodennom živote. Varujú však pred tým, aby technologická efektivita úplne nezatienila medziľudské vzťahy, spoločné hľadanie riešení či schopnosť vytvoriť si vlastný úsudok.
Ich pohľad predstavuje skôr filozofickú úvahu než technickú definíciu AI. Nehovorí o tom, koľko parametrov majú jazykové modely ani ako fungujú neurónové siete. Namiesto toho otvára diskusiu o tom, aké miesto má človek vo svete, kde čoraz viac úloh preberajú inteligentné systémy. Práve táto otázka môže byť v nasledujúcich rokoch minimálne rovnako dôležitá ako samotný vývoj umelej inteligencie.
