Bežný doplnok stravy vedci spojili s kratším životom. Ľudia ho užívajú na lepšie sústredenie
Vyššie hladiny tyrozínu vedci spojili u mužov s kratším životom takmer o rok. Štúdia zároveň otvára otázky okolo tyrozínových doplnkov a príjmu bielkovín.
Tyrozín sa predáva ako doplnok na podporu sústredenia, pozornosti či duševného výkonu. Nová štúdia s viac ako 270-tisíc účastníkmi však ukazuje aj jeho menej známu stránku. Vyššie hladiny tejto aminokyseliny boli u mužov spojené s kratšou dĺžkou života. V jednej z genetických analýz vyšiel rozdiel takmer na jeden rok. U žien bol výsledok podstatne menej presvedčivý.
Výskum tímov z Univerzity v Hongkongu a Univerzity v Georgii vyšiel v časopise Aging-US. Sústredili sa na dve blízke aminokyseliny – fenylalanín a tyrozín. Fenylalanín po zohľadnení tyrozínu prestal s dĺžkou života súvisieť. Pri tyrozíne spojenie zostalo, najmä u mužov.
Tyrozín telo používa aj na tvorbu dopamínu a adrenalínu
Tyrozín patrí medzi aminokyseliny, z ktorých si telo skladá bielkoviny. Vie si ho vytvoriť z fenylalanínu a zároveň ho prijímame v potravinách bohatých na bielkoviny.
Telo ho používa aj pri tvorbe dopamínu, noradrenalínu a adrenalínu. Tieto látky ovplyvňujú náladu, motiváciu, pozornosť aj reakciu na stres. Aj preto sa tyrozín dostal do výživových doplnkov určených na mentálnu bdelosť a koncentráciu.
Vedci sledovali hladiny tyrozínu u viac než 270-tisíc ľudí
V observačnej časti pracovali autori s údajmi 272 475 účastníkov UK Biobank. Z toho bolo 125 359 mužov. Počas sledovania zomrelo 23 964 ľudí a medián sledovaného obdobia dosahoval približne 11,1 roka.
Neprehliadni
Porovnávali hladiny tyrozínu a fenylalanínu v krvi s rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny. Do výpočtov zahrnuli aj vek, BMI, fajčenie, alkohol, pohyb, vzdelanie či socioekonomické podmienky.
Len takéto porovnanie však nestačí. Vyšší tyrozín môže byť príčinou zdravotného problému, ale aj jeho následkom. Preto použili aj mendelovskú randomizáciu.
Tá využíva genetické varianty, ktoré človek dostane už pri počatí. Ak sú niektoré z nich spojené s vyššími hladinami tyrozínu a zároveň s kratším životom, je menšia šanca, že výsledok vysvetľuje iba životný štýl alebo iný skrytý faktor.
Nešlo pritom o klasické sledovanie rovnakých ľudí až do konca života. Genetická časť využívala aj veľké štúdie pracujúce s vekom, akého sa dožili rodičia účastníkov. Z týchto údajov potom autori odhadovali rozdiel v rokoch života.
Vyšší tyrozín sa u mužov spájal s kratším životom
Keď vedci oddelili vplyv tyrozínu od fenylalanínu, u mužov vyšiel pomerne výrazný rozdiel. Geneticky vyššie hladiny tyrozínu sa spájali približne s o 0,91 roka kratším životom, teda zhruba o jedenásť mesiacov.
Neznamená to však, že muž s vyšším tyrozínom automaticky príde o takmer rok života. Ide o štatistický odhad celoživotného vplyvu vyšších hladín tejto aminokyseliny, nie o presnú predpoveď pre konkrétneho človeka.
U žien taký jasný výsledok nevyšiel. Niektoré analýzy naznačili podobný smer, no výsledok už nebol dostatočne presvedčivý. Štúdia preto ukazuje silnejšiu súvislosť u mužov, nie dôkaz, že tyrozín ženy neovplyvňuje.
Autori zároveň pripúšťajú, že na spoľahlivé potvrdenie rozdielu medzi mužmi a ženami mohli mať stále málo dát.
Tyrozín môže súvisieť s inzulínovou rezistenciou
Jedným z možných vysvetlení je inzulínová rezistencia. Vyššie hladiny tyrozínu sa s ňou spájali už v skorších výskumoch a inzulínová rezistencia zase zvyšuje riziko viacerých ochorení, ktoré môžu život skrátiť.
Druhá stopa vedie k hormónom. Dopamín, noradrenalín a adrenalín, na ktorých tvorbe sa tyrozín podieľa, sú ovplyvňované aj pohlavnými hormónmi. Autori spomínajú tiež možné prepojenie inzulínovej signalizácie s testosterónom.
Žiadny z týchto mechanizmov však štúdia priamo nepotvrdila.
Autori zároveň pripomínajú skoršie údaje, podľa ktorých majú muži v priemere vyššie hladiny tyrozínu než ženy. Či to môže vysvetľovať časť rozdielu v priemernej dĺžke života medzi pohlaviami, zatiaľ nevieme.
Tyrozínové doplnky dostávajú nový otáznik
Vedci neskúmali, či tyrozínové doplnky skracujú život. Skúmali hladiny aminokyseliny v tele a genetické rozdiely, ktoré ich ovplyvňujú.
Mendelovská randomizácia zachytáva najmä celoživotný vplyv endogénnych hladín tyrozínu. Hladina aminokyseliny síce môže po suplementácii stúpnuť, výsledok tejto štúdie sa však nedá prepočítať na konkrétnu dávku doplnku.
Výsledky zároveň nepodporujú predstavu, že dlhodobé zvyšovanie hladiny tyrozínu prospieva dĺžke života. To je zatiaľ najďalej, kam sa dá pri doplnkoch zájsť bez preháňania výsledkov.
Menej bielkovín môže znížiť tyrozín, dôkaz o dlhšom živote však chýba
Autori spomínajú aj stravu s nižším množstvom bielkovín, ktorá môže hladiny tyrozínu znížiť. Staršie experimenty ukázali, že zmeny príjmu bielkovín alebo konkrétnych aminokyselín môžu ovplyvniť metabolické dráhy spojené so starnutím.
Podobným smerom sa pozerajú aj ďalšie výskumy stravy a dlhovekosti. Naznačujú, že pri bielkovinách nemusí rozhodovať iba ich množstvo, ale aj zloženie.
Táto štúdia však nepreukázala, že menej bielkovín alebo menej tyrozínu v jedle predĺži človeku život.
Má aj ďalšie limity. Aminokyseliny boli v observačnej časti namerané iba raz, takže nevieme, ako sa ich hladiny menili počas rokov. Autori tiež upozorňujú, že vzťah nemusí byť lineárny a výsledok môže byť dôležitý najmä pre ľudí, ktorí majú tyrozín na vyšších hodnotách.
Aj genetická analýza má slabšie miesto. Údaje o aminokyselinách aj časť údajov o dĺžke života pochádzali z UK Biobank, takže sa vzorky čiastočne prekrývali. Kontrolná analýza s genetickými variantmi získanými mimo UK Biobank však ukázala podobný smer výsledkov.
Tyrozín sa teda po tejto štúdii nestáva látkou, ktorej by sa mal každý vyhýbať. Krátkodobé užitie kvôli sústredeniu je jedna vec. Dlhodobo zvýšená hladina tej istej aminokyseliny počas rokov môže byť úplne iný príbeh.
