Trump tvrdí, že nemenovaný liek pomohol ľuďom, ktorých označil za mŕtvych. Pri umierajúcich pacientoch je to nebezpečná veta
Trump tvrdil, že nemenovaný liek pomohol pacientom, ktorých označil za mŕtvych. Pri experimentálnej liečbe však takéto slová môžu u zúfalých rodín vyvolať falošnú nádej.
Donald Trump na tlačovej konferencii o zdravotníctve povedal vetu, pri ktorej musel spozornieť každý lekár. Tvrdil, že nemenovaný liek pomohol ľuďom, ktorých sám označil za mŕtvych. Problém nie je len v tom, že to znie ako scéna zo sci-fi filmu. Pri pacientoch, ktorí bojujú o život, môže podobný výrok veľmi rýchlo zmeniť nádej na ilúziu, upozorňuje server jpost.com.
Trumpova veta o mŕtvych pacientoch znie ako zázrak, no medicína pri nej naráža na zásadný problém
Výrok nezaznel na politickom mítingu, ale počas podujatia venovaného zdravotníctvu. Prezident pri obhajobe zákona Right to Try Act začal hovoriť o nemenovanom lieku, ktorý mal podľa neho pomôcť aj ľuďom, ktorých opísal ako mŕtvych.
„Vzali sme ľudí, ktorí boli mŕtvi. Mali sme človeka, ktorému už udelili posledné obrady, bol preč, deti plakali a všetko, a nasadili sme mu tento liek. A ten človek sa zlepšil. Funguje to,“ povedal Trump.
V pozadí pritom stál Mehmet Oz, dnes správca Centers for Medicare and Medicaid Services a zároveň lekár známy z televízie. Aj preto výrok pôsobil ešte zvláštnejšie. Trump totiž nepovedal len to, že pacient vo vážnom stave zareagoval na liečbu. Použil jazyk, ktorý v bežnom chápaní naznačuje návrat zo smrti. A to už nie je politická skratka, ale tvrdenie, ktoré si vyžaduje dôkazy.
Trump: „We’ve taken people that were dead. We had a person given the last rites — gone, the kids are crying and everything — and started them on this drug. And the person became better. It works.“ pic.twitter.com/1QMzj8sDH8
— Aaron Rupar (@atrupar) May 11, 2026
Pacient po posledných obradoch ešte nemusí byť mŕtvy. Tu sa začína celý problém
Trump zrejme nechcel povedať, že pozná tajný liek z laboratória, ktorý bežne vracia ľudí späť do života. Hovoril o zákone Right to Try Act, ktorý počas jeho prvého funkčného obdobia otvoril niektorým nevyliečiteľne chorým pacientom cestu k experimentálnej liečbe. Lenže v jeho rozprávaní sa z pacienta na hranici života a smrti stal človek, ktorý už bol podľa jeho slov „mŕtvy“ a ktorému liek pomohol vrátiť sa späť.
Neprehliadni
Posledné obrady alebo posledné pomazanie neznamenajú lekársky potvrdenú smrť. Znamenajú, že človek je v stave, pri ktorom sa môže očakávať najhorší scenár. Rozdiel je preto zásadný. Lekársky mŕtvy človek sa po podaní lieku nezlepší. Kriticky chorý pacient sa v zriedkavých prípadoch zlepšiť môže.
Pre rodinu sediacu pri lôžku umierajúceho človeka to však nie je slovná hračka. Títo ľudia často hľadajú poslednú možnosť, poslednú štúdiu, posledný liek alebo lekára, ktorý ešte povie, že sa niečo dá skúsiť. Keď sa takýto príbeh podá ako návrat zo smrti, vzniká priestor pre falošný prísľub zázraku.
Zákon mal dať pacientom poslednú šancu. Zároveň však otvoril citlivý priestor pre neoverené sľuby
Right to Try Act znie na prvé počutie ako čistá pomoc. Ak človek umiera a štandardná liečba už nezaberá, prečo by nemohol skúsiť liek, ktorý ešte čaká na úplné schválenie? Lenže takýto pacient nie je bežný zákazník, ktorý si vyberá medzi dvoma liekmi. Je to človek, ktorému často zostáva málo času a ktorého rodina je ochotná chytiť sa aj malej šance.
Experimentálna liečba pritom v USA nebola úplnou novinkou ani pred týmto zákonom. Existovala cesta cez takzvaný expanded access, známy aj ako compassionate use, teda súcitné použitie lieku mimo klasickej liečby. Kritici Right to Try Act však upozorňujú, že nový rámec znížil dohľad úradov a zároveň oslabil možnosti pacientov brániť sa, ak ich v tejto zraniteľnej situácii niekto zneužije.
Trump sám na tlačovej konferencii priznal, že nie každá takáto liečba funguje.
„A niektoré nefungujú. Veľmi rýchlo sa to dozviete. Myslím, že sa tomu hovorí konečný test, však? Testujú všetky tieto veci. Používajú zvieratá, používajú všetko možné, pretože ten človek aj tak zomiera,“ povedal prezident.
Táto veta ukazuje, ako nebezpečne sa dá hovoriť o experimentoch pri umierajúcich pacientoch. Áno, človek v poslednom štádiu choroby môže byť ochotný podstúpiť riziko, ktoré by iný pacient odmietol. To však neznamená, že opatrnosť prestáva platiť. Ak sa k tomu pridá príbeh o ľuďoch, ktorí boli podľa Trumpa „mŕtvi“ a po lieku sa zlepšili, verejnosť si môže odniesť úplne iný odkaz. Nie že ide o vysoko rizikovú experimentálnu cestu pre výnimočné prípady, ale že niekde existuje liek, ktorý dokáže urobiť nemožné.
Rodiny v zúfalstve nepočujú metaforu. Počujú šancu, že smrť sa dá ešte zvrátiť
Trumpovi podporovatelia môžu namietať, že slovo „mŕtvy“ použil len ako dramatickú skratku. Že v skutočnosti hovoril o človeku vo veľmi zlom stave, nie o pacientovi, u ktorého lekári potvrdili smrť. Lenže pri zdravotníctve nejde o slogan, ktorý sa dá neskôr dovysvetliť. Ak rodina počuje, že prezident hovorí o lieku, ktorý pomohol niekomu „mŕtvemu“, nemusí v tom vidieť metaforu. Môže v tom vidieť poslednú šancu.
V medicíne sa občas stane, že pacient, ktorému lekári nedávajú veľkú nádej, zareaguje na liečbu lepšie, než sa čakalo. Nie je to bežné, ale deje sa to. Rozdiel je v tom, že lekár takýto prípad opíše ako zlepšenie kritického stavu, nie ako návrat zo smrti. Táto hranica je dôležitá. Keď sa zotavenie vážne chorého človeka začne opisovať ako oživenie, z liečby sa stáva príbeh so zázračným nádychom.
Najväčšie riziko nevzniká v samotnej vete, ale v tom, čo s ňou urobia ľudia, ktorí už nemajú čo stratiť. Človek, ktorý má doma umierajúceho rodiča, partnera alebo dieťa, nerozmýšľa chladne ako úradník nad legislatívou. Hľadá čokoľvek, čo ešte dáva nádej. Ak mu politický líder naznačí, že existujú lieky schopné zvrátiť aj stav, ktorý sám opisuje ako smrť, otvára tým dvere ľuďom, ktorí vedia takúto nádej premeniť na biznis.
