SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Supernova SN 2014C prekvapuje astronómov: Našli v nej niečo, čo by nemali

Správanie tejto supernovy bolo pre mnohých záhadou, no kozmická explózia prekvapila hneď niekoľkokrát.

Postupom času sa svetlo vyžiarené explodujúcou hviezdou mení. Supernova naberá na jase a keď dosiahne vrchol, začína pomaly tmavnúť, píše portál Techexplorist.

Supernova vzniká, keď sa masívnejšej hviezde minie palivo poháňajúce jadrové reakcie. Jadro už nedokáže podporovať vonkajšie vrstvy hviezdy, ktoré sa zrútia a vzniknutý šok vyvolá masívnu explóziu. Tá má niekoľko fáz, počas ktorých sa mení intenzita svetla.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zmena v intenzite svetla sa označuje ako svetelná krivka a pre astronómov je mimoriadne dôležité zistiť načasovanie vrcholu supernovy a následného poklesu jasu. Okrem toho je dôležité poznať aj špecifické vlnové dĺžky, v ktorých explodujúca hviezda žiari. Medzinárodnej skupine vedcov sa len nedávno podarilo odhaliť záhadu supernovy objavenej pred niekoľkými rokmi.

Zvláštna supernova sa označuje ako SN 2014C a pred explóziou hviezdy išlo o binárnu sústavu, teda o sústavu, kde okolo seba obiehali dve hviezdy. Jedna však bola masívnejšia a na koniec svojho životného cyklu sa dostala o čosi skôr. Explózia hviezdy sa radí k supernovám typu Ib. Tieto supernovy podľa definície nevykazujú známky vodíka v hmote, ktorú explózia vyvrhla do vesmíru.

Zvláštny prípad

Na explodujúcu hviezdu sa pozeralo niekoľko teleskopov, no ani jedna štúdia nesedela predstave supernov tohto typu. Vedcom z University of Texas sa podarilo v prípade tejto supernovy objaviť známky vodíku, čo bolo naozaj nečakané.

„Je zvláštne, ak začne supernova typu Ib vykazovať známky vodíku,“ vysvetľuje vedúci štúdie Benjamin Thomas.

Nielenže vedcov prekvapil objav vodíku, ale aj jeho svetelná krivka, ktorá sa rovnako nesprávala tak ako mala. Svetelné krivky rádiového röntgenového a infračerveného spektra sa správali podobne. Spočiatku jasneli, dosiahli vrchol a potom tmavli. Optické spektrum vodíka však ostalo na jednej úrovni.

Problém sa mohol ukrývať v tom, že predchádzajúce výskumy popisovali tlakovú vlnu supernovy ako sférickú. Dáta, ktoré získali vedci v novej štúdii ale naznačujú, že to takto nemohlo byť.

„V tomto konkrétnom prípade je predpoklad hustej a symetrickej sférickej vrstvy vodíku nesprávny. Nesedí s dátami, ktoré sme počas pozorovania supernovy získali,“ vysvetľujú vedci vo svojej práci.

Vedci tvrdia, že binárna sústava vznikla v jednej plynnej obálke. Dvojica neskôr túto obálku vylúčila tak, že ju počas toho vyformovala do prstenca obklopujúceho obe hviezdy. Po explózii jednej hviezdy sa jej materiál zrazil s relatívne pomalým diskom a „kĺzal“ sa po jeho povrchu.

Supernova SN 2014C sa javí ako rýchlejšia verzia supernovy SN 1987A. Astronómovia predpokladajú, že ďalšia štúdia tejto mladšej supernovy by mohla vedcom poskytnúť viac informácií aj o SN 1987A. Dodatočné pozorovania by im mohli prezradiť aj to, či pozorujú efekt pulznej veternej hmloviny, čo prezradila rýchlosť emisných línií. Nová štúdia je v tomto smere kľúčovov pre pochopenie toho, čo sa deje na konci života hviezd.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close