SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Prečo sme ešte neobjavili život mimo našej planéty: Hypotéza laboratória ponúka znepokojivé vysvetlenie

Život vo vesmíre by nemal byť až taký vzácny, no napriek tomu ho nikde nevidíme. Kde sú všetci?

Vesmír by mal byť plný života. Naznačuje to nepredstaviteľná rozloha vesmíru a množstvo planét v obývateľnej zóne, ktoré astronómovia doposiaľ objavili. Lenže aj napriek tomu Zem ostáva jediným svetom o ktorom vieme, že na ňom existuje život.

Enrico Fermi bol astrofyzik, ktorý sa nad týmto prípadom počas jednej z obedných prestávok zamýšľal. Podľa tvrdení kolegov mal Fermi frustrovane zvolať „Kde sú všetci?“, čo viedlo k vytvoreniu Fermiho paradoxu. Ten poukazuje na to, že hoci sú šance pre život vysoké, zatiaľ sa nám žiaden nepodarilo objaviť. Postupom času sa objavovalo čoraz viac štúdií pokúšajúcich sa tento paradox vysvetliť. Niektoré sú optimistické, zatiaľ čo iné desivé.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jednou z nich je aj takzvaná Zoo hypotéza. Po prvýkrát ju sformuloval vedec z MIT, John Allen Ball, informuje portál IFL Science. Ten tvrdí nielen to že mimozemšťania existujú, ale sú si vedomí našej existencie. Namiesto toho aby nás kontaktovali sa len pozerajú, rovnako ako sa pozeráme na zvieratá v zoologickej záhrade.

„Populárnou predstavou je to, že sa mimozemská inteligencia s nami pokúša komunikovať. Zdá sa mi to však veľmi nepravdepodobné a moja Zoo hypotéza je pravým opakom týchto teórií,“ vysvetľuje Ball vo svojej práci.

Vedec verí, že mimozemské civilizácie sa vedome vyhýbajú akémukoľvek kontaktu a vyhradili časť vesmíru na to, aby sme v nej mohli žiť. Štúdia pracuje s myšlienkou, že len pár civilizácií je na rovnakej technologickej úrovni ako my. Autor sa domnieva, že civilizácie sú buď primitívne alebo mimoriadne vyspelé. Toto tvrdenie zakladá na tom, že človek existuje z kozmického hľadiska len „veľmi krátku dobu“.

Sme sledovaní?

Situáciu vo vesmíre zároveň prirovnáva aj k histórii človeka. História opakovane dokázala, že zaostalejšie civilizácie boli buď zničené alebo asimilované. Čo sa ale vesmíru týka, do úvahy treba brať len tie technologicky najvyspelejšie civilizácie, pretože tie budú kontrolovať vesmír. Aj človek na planéte vyčlenil niekoľko miest pre prirodzený vývoj prírody, napríklad parky alebo primitívne civilizácie, ktoré vedome nekontaktujeme.

„Dokonalá zoologická záhrada je taká, v ktorej zvieratá nevedia o svojich ošetrovateľoch,“ vysvetľuje Ball.

Zoo hypotéza sa vo vedeckých kruhoch ujala a prirovnávajú ju aj ku kultovému sci-fi seriálu Star-Trek. Ani v tomto svete nemohla Federácia zasahovať do prirodzeného vývoja mimozemskej civilizácie. Zároveň je možné, že mimozemšťania sledujú vývoj ľudstva a čakajú na moment, kedy budeme pripravení na kontakt. V tomto prípade môže ísť o dosiahnutie určitého vývojového stupňa.

Ball si uvedomuje že Zoo hypotéza môže vyvolať nepríjemné pocity a sám sa neradí k jej skalopevným zástancom. Zároveň však poukazuje na to, že stále môže byť horšie. Od jeho pôvodnej hypotézy odvodil ďalšiu, ktorá je oveľa znepokojivejšia. Hypotéza laboratória totiž tvrdí v podstate to isté, no s jedným výrazným rozdielom. Mimozemské civilizácie nás nenechávajú vyvíjať sa prirodzene, no sme súčasťou nejakého ich experimentu.

Zoo hypotéza teda tvrdí, že mimozemské civilizácie nenájdeme nikdy, pretože sa nechcú dať nájsť. Ide o teóriu, ktorá sa dá v budúcnosti veľmi ľahko vyvrátiť, no neexistuje reálne spôsob, ako ju dokázať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close