Si ranné vtáča? Asi si zdedil viac génov po neandertálcoch, odhaľuje štúdia
Genetický výskum odhalil, že Neandertálci s najväčšou pravdepodobnosťou vstávali skoro ráno. Túto vlastnosť nám predali ďalej.
Niektorí ľudia sú ranné vtáčatá, iní zas nočné sovy. Určite aj ty patríš k jednému z týchto táborov, no zamýšľal si sa niekedy nad tým, akí boli naši najbližší evoluční príbuzní?
Výskum vedcov z Oxford University odhalil, že práve gény Neandertálcov mohli prispieť k tomu, že sú dnes niektorí ľudia ranné vtáčatá, teda nerobí im problém vstať a fungovať skoro ráno, no zároveň majú tendenciu ísť skorej spať. Autori štúdie veria, že genetické predpoklady pre skoré fungovanie prišli práve od týchto našich príbuzných.
“Všetci moderní ľudia majú z anatomického hľadiska svoj pôvod v Afrike, vnikli pred približne 300-tisíc rokmi. Environmentálne faktory regiónu nášho vzniku utvárali mnohé naše biologické charakteristiky. Pred približne 70-tisíc rokmi začali predkovia moderných eurázijských ľudí migrovať z Afriky do Eurázie, kde sa stretli s novým prostredím,” vysvetľujú autori štúdie.
Prečo je dobré vstávať skoro ráno?
Hlavne vo vyšších geografických šírkach sa naši predkovia stretli s viacerými ročnými obdobiami a väčšími rozdielmi v množstve denného svetla a teplotách. Eurázia však bola domovom pre iných hominínov, Neandertálcov a Denisovanov, oveľa dlhšie. Predpokladá sa, že títo naši evoluční príbuzní existovali v Eurázii viac ako 400-tisíc rokov.
Neandertálci a Denisovania sa naozaj dlhú dobu vyvíjali v diametrálne odlišných podmienkach ako moderní ľudia. To vyústilo v to, že títo naši príbuzní mali svoje vlastné genetické variácie a fenotypy. Moderní ľudia však nakoniec prišli aj do Eurázie a množstvo dôkazov naznačuje, že sme sa s Neandertálcami krížili. Toto kríženie otvorilo možnosť pre potomkov moderných ľudí získať gény, ktoré už boli adaptované na tieto prostredia.
Kríženie našich predkov s Neandertálcami potvrdzuje aj fakt, že dnes má každý človek v sebe časť neandertálskej DNA. Predchádzajúce štúdie ale dokázali, že väčšina vlastností, ktoré naši predkovia získali krížením, nie je pre nás prospešná a preto množstvo týchto zdedených vlastností zmizlo prirodzeným výberom. Niektoré vlastnosti sa však ukázali ako užitočné a zakorenili sa v našich predkoch a nakoniec sa adaptovali do modernejšej podoby. Od Neandertálcov sme mohli získať napríklad rozdiely v úrovniach hemoglobínu vo vyšších nadmorských výškach, ktoré sú typické pre populácie žijúce v Tibete. Lenže ako je to s rannými vtáčatami?
Neprehliadni
Množstvo svetla počas dňa a dĺžka dňa môže mať dopad nielen na našu biológiu ale aj správanie. Výskumníci vyvinuli veľa úsilia aby pochopili takzvané cirkadiánne rytmy hmyzu, rastlín alebo rýb, no u ľudí ich nemáme preskúmané veľmi do hĺbky. Výskumníci objavili stovky génov, ktoré môžu ovplyvňovať naše cirkadiánne rytmy a s pomocou umelej inteligencie to zúžili na 16 génov. Tieto gény sa regulovali odlišne medzi dnešnými ľuďmi a Neandertálcami.
Tieto gény sme po Neandertálcoch podedili
Výskum ďalej ukázal, že tieto gény predstavujú funkčné rozdiely medzi cirkadiánnym rytmom Neandertálcov a moderných ľudí. Keďže sa ale ľudia a Neandertálci medzi sebou krížili, existuje možnosť, že sme získali nejaké genetické varianty od nich. V ďalšom kroku teda výskumníci testovali, či získané gény majú nejakú asociáciu s tým, ako naše telo reaguje na bdelý stav a spánok. Gény skúmali zo vzoriek stoviek tisícov ľudí, ktoré sa nachádzajú v genetickej databáze UK Biobank.
Vedci odhalili množstvo zdedených genetických variant, ktoré majú vplyv na to ako spíme. Zaujímavejšie je ale zistenie, že tieto genetické varianty konzistentne zvyšujú našu bdelosť počas rána. Autori štúdie teda naznačujú, že vďaka neandertálskym génom môžeme mať tendenciu ráno sa zobúdzať skoro.
Čiže akí boli naši predkovia? Ak hovoríme o Neandertálcoch, s najväčšou pravdepodobnosťou boli ranné vtáčatá. Táto vlastnosť ponúka obrovské výhody, hlavne vo vyšších zemepisných šírkach. Preto aj dnes mnohí ostávajú rannými vtáčatami dodnes.
