Vzorec pre život? Astronómovia vypočítali, aká je šanca, že vo vesmírne vznikne inteligentný život. Náš vesmír nie je ideálny, tvrdia
Výskumníci v novej štúdii tvrdia, že náš vesmír nie je najlepším miestom pre inteligentný život na základe temnej energie.
Vesmír je obrovské miesto, no aj napriek tomu sme zatiaľ jedinou inteligentnou civilizáciou, o ktorej vieme, ktorá tento masívny priestor obýva. Výskumníci sa neustále zamýšľajú nad tým, aké sú šance, že okrem Zeme existuje vo vesmíre planéta, na ktorej je inteligentný život.
Výskumníci z Royal Astronomical Society v novej štúdii prinášajú formulu, ktorá nám lepšie popisuje šance na vznik inteligentnej civilizácie vo vesmíre. Model, ktorý výskumníci vo svojej štúdii predstavili, pripomína slávnu Drakeovu rovnicu, ktorá sa pokúšala taktiež odhadnúť počet inteligentných civilizácií v našej galaxii.
Nový model sa od Drakeovej rovnice o niečo líši. Táto rovnica vznikla pred 60 rokmi, no nový model pracuje so šancami na vývoj inteligentného života na základe podmienok, ktoré vznikli zrýchľujúcou sa expanziou vesmíru a množstvom nových hviezd. Predpokladá sa, že expanzia vesmíru zrýchľuje vďaka temnej energii, ktorá predstavuje neznámu silu, ktorá tvorí viac ako dve tretiny vesmíru.
Inteligentný život v našom vesmíre
Hviezdy sú základnou podmienkou pre vznik života ako ho poznáme. Vedci teda predpokladajú, že na základe tejto podmienky sa môžu dopracovať aj k šanci na vznik inteligentného života vo vesmíre. Zaujímavosťou je, že ich práca počíta aj s existenciou viacerých vesmírov. V tomto prípade sa vedcom podarilo demonštrovať aj to, aké sú šance na vznik inteligentného života v multiverze.
Inteligentný život výskumníci označujú ako “pozorovateľov”. Ako vysvetľujú, ich model sa nepokúša vypočítať presný počet pozorovateľov. Namiesto toho počíta s relatívnou pravdepodobnosťou náhodne zvoleného pozorovateľa, ktorý obýva vesmír so špecifickými vlastnosťami.
Neprehliadni
Model sa dopracoval k tomu, že pozorovateľ vo vesmíre by mohol očakávať oveľa väčšie hustoty temnej energie, než aké vidíme v našom vesmíre. Autori výskumu vysvetľujú, že ak existuje multiverzum, potom sa v rámci neho náš vesmír vyznačuje špecifickými vlastnosťami.
“V práci sme zvolili prístup, ktorý pracuje s počítaním zlomku bežnej hmoty pretvorenej na hviezdy počas celej existencie vesmíru pri odlišných hustotách temnej energie,” vysvetľujú vedci.
Model ukázal, že v najefektívnejšom vesmíre pre tvorbu hviezd by bolo približne 27% všetkej hmoty pretvorenej na hviezdy. Pre porovnanie, v našom vesmíre od jeho počiatku len z 23% hmoty vznikli hviezdy. Autori štúdie na základe toho konštatujú, že nežijeme vo vesmíre, ktorý má najväčšie šance na vznik inteligentného života.
“Parametre, ktoré vládnu nášmu vesmíru, vrátane hustoty temnej energie, môžu pomôcť vysvetliť našu vlastnú existenciu. Prekvapivo sme zistili, že aj pri väčšej hustote temnej energie by mohol stále vzniknúť život. Ak teda existujeme v rámci multiverza, potom neexistujeme vo vesmíre, ktorý je najpriateľskejší k inteligentnému životu,” tvrdí vedúca štúdie, doktorka Daniele Sorini.
Náš vesmír nie je najlepším
Aby mohol život vzniknúť, vo vesmíre musia existovať regióny hmoty, ktoré vytvoria zhluk a následne z nich vzniknú nové hviezdy a planéty. Tie zároveň musia byť stabilné miliardy rokov, aby mohol život vzniknúť a vyvinúť sa do inteligentného štádia.
Nová štúdia naznačuje, že astrofyzikálne zákony hviezdnej formácie a evolúcie veľkých štruktúr vo vesmíre jemným spôsobom určujú ideálnu hustotu temnej energie. Tá by viedla k vyššej šanci pre vznik inteligentného života. Autori štúdie naznačujú, že tento model by sme mohli použiť aj v rámci hypotézy o viacerých vesmíroch. Prostredníctvom neho zistiť, aké šance pre vznik inteligentného života by mohli mať iné vesmíry.
Samozrejme, hypotéza multiverza ešte nie je potvrdená a nikto nepredpokladá, že by sa nám v dohľadnej budúcnosti podarilo zistiť, či existujú aj iné vesmíry okrem toho nášho. Vedecká komunita sa ale tejto hypotézy zastáva. Vedci argumentujú hlavne s tým, že vesmír nikdy nevytvoril nič “po jednom”. Myslieť si, že samotný vesmír je jedinou štruktúrou svojho druhu nemusí byť preto úplne správne.
Komentáre