Rusko vybavilo drony Molnija technológiou zo skautského batoha. Na rušenie GPS odpovedalo kompasom za dva doláre

Niekde v ruskej dielni začali riešiť drahý problém elektronického boja pomôckou, ktorú si skauti nosia do lesa. Na niektoré útočné drony Molnija priskrutkovali obyčajný magnetický kompas za približne dva doláre. Operátor naň môže počas letu namieriť FPV kameru a skontrolovať, či stroj stále letí správnym smerom.

Vyzerá to primitívne. Rádiová rušička však magnetické pole Zeme nevypne. Dokáže prekryť GPS, ruský GLONASS alebo prerušiť spojenie s operátorom, no strelka bude ďalej ukazovať na sever.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Na úpravu upozornil Serhii „Flash“ Beskrestnov, poradca ukrajinského ministra obrany a známy odborník na rádiové technológie. Z trosiek ruských dronov pravidelne zisťuje, čo Moskva práve skúša na fronte.

Novinku okomentoval suchou vetou: „Technológie zo Skolkova sa naďalej rozvíjajú. Na dron Molnija nainštalovali kompas a kamera sa z času na čas sklopí, aby sa naň pozrela.“ Odkaz na Skolkovo, Kremľom financované centrum prezentované ako ruská odpoveď na Silicon Valley, bol jasnou iróniou.

Neprehliadni

Hackeri odhalili zákulisie ruskej cenzúry. Médiá mali zatajiť palivovú krízu aj zábery z útoku na Moskvu

Kompas za pár eur supluje vyradenú navigáciu

Dron po strate GPS alebo GLONASS nemusí spadnúť. Pilot však prestane presne vedieť, kde sa nachádza a ako ďaleko ho vietor odniesol mimo trasy. Pri dlhšom lete sa aj malá chyba postupne zväčšuje.

Presnú polohu z kompasu nevyčíta, no okamžite vidí, kam je stroj natočený. Ak pozná miesto štartu, rýchlosť a čas letu, môže si spolu s obrazom z kamery aspoň približne určiť, kde sa pohybuje. Nevie presne, kde sa nachádza, ale aspoň neletí opačným smerom.

Kompas pritom nie je elektronicky prepojený s palubným počítačom. Podľa zverejnených záberov ho Rusi jednoducho namontovali do zorného poľa kamery. Smer zrejme číta človek na monitore a podľa strelky upravuje let.

Na jednej fotografii drží kompas pri kamere päť krížových skrutiek. Skôr než výsledok dlhého vývoja to pripomína úpravu, ktorú niekto vymyslel v jednotke a ďalší ju začali kopírovať. Z jediného záberu však nemožno povedať, či ju vojaci robia priamo pri fronte, alebo už drony takto prichádzajú z menších dielní.

Ruský vojenský analytik Jan Matvejev si neodpustil poznámku: „Som si istý, že v dokumentácii bude stáť: Navigačné zariadenie pracujúce na princípoch zemského magnetizmu.“ V skutočnosti ide o lacný kompas priskrutkovaný k preglejke.

Система навигации российского беспилотника. Саморезами прикрутили компас, на который смотрит камера, чтобы сверяться с курсом. Аналогов нет. Уверен, в документах пишут: Навигационное оборудование, основанное на принципах магнетизма Земли. pic.twitter.com/DncTH3ff1z

— IanMatveev (@ian_matveev) July 17, 2026

Kompas je len ďalšia záplata na tom istom drone

Práve tu sa vtip končí. Rusi za približne pol roka ukázali štyri rozdielne spôsoby, ako udržať Molniju použiteľnú v prostredí plnom rušičiek. Každý rieši inú slabinu a nemuseli vzniknúť pod vedením jedného vývojového tímu. Spája ich ale jednoduchý prístup: keď niečo prestane fungovať, netreba stavať nový dron. Stačí prerobiť ten starý.

Začiatkom roka sa na ruských dronoch vrátane Molnijí objavili terminály Starlink. Satelitný internet nenahrádza GPS, no prenáša obraz a povely na veľkú vzdialenosť. Pilot tak môže pokračovať podľa kamery aj tam, kde bežné rádiové ovládanie vypadne.

Beskrestnov v januári hovoril o stovkách útokov s dronmi pripojenými k Starlinku. Ukrajina potom začala so SpaceX blokovať neoprávnené terminály a ukrajinské zdroje následne hlásili oslabenie ruského spojenia.

Na kratšie vzdialenosti prišlo optické vlákno. Za dronom sa odvíja tenký kábel, cez ktorý operátor dostáva obraz a posiela povely. Rušička môže zaplniť éter šumom, fyzický vodič tým neovplyvní. Nevýhodou je kratší dosah, vyššia hmotnosť a riziko, že sa vlákno zachytí o stromy, vedenie alebo trosky. Pri Molniji sa spomína približne 30 kilometrov.

Začiatkom júla sa objavil ešte nepríjemnejší variant. Beskrestnov zverejnil fotografie Molnije, ktorá mala zasiahnuť ukrajinský objekt bez viditeľnej riadiacej antény. V troskách zostala kamera a palubný počítač. Analytici z Calibre Defence identifikovali komponent FlyCore, ktorý možno použiť na spracovanie obrazu a autonómne riadenie.

Samotný hardvér ešte ale nedokazuje, že dron dokázal sám vybrať cieľ. Podľa Beskrestnova však mohol bez operátora zvládnuť navigáciu aj záverečný útok. Podobný softvér mali Rusi predtým skúšať na drahšom drone V2U a neskôr ho preniesť na lacnejšiu Molniju.

Starlink obchádzal rušenie cez satelit, optické vlákno vynechalo rádio úplne a autonómny softvér sa môže zaobísť bez pilota. Kompas hrá skromnejšiu ligu. Je to iba poistka, aby dron po strate GPS nezišiel z kurzu.

Ak rušenie preruší aj obraz alebo ovládanie, strelka pod kamerou nepomôže. Nevyrieši ani odchýlku spôsobenú vetrom. Dron môže celý čas smerovať na východ, no silný bočný vietor ho po desiatkach kilometrov odsunie ďaleko od plánovanej trasy.

Z lacného dronu sa stal nosič pre čoraz viac úloh

Molnija vznikla ako jednoduchý útočný dron z preglejky, peny, plastu a hliníkových rúrok. Prvé verzie mali deklarovaný dosah približne 40 kilometrov a pripomínali skôr prerastený model lietadla než modernú vojenskú techniku.

Práve nízka cena je ich najväčšou výhodou. Beskrestnov odhadol, že Rusko dokáže vyrobiť desať až pätnásť Molnijí za cenu jedného prieskumného dronu Supercam, ktorý môže stáť okolo 100-tisíc dolárov. Pri takomto pomere nemusí každý kus fungovať dokonale. Stačí, ak sa k cieľu dostane časť z nich.

Preto Rusi na ten istý rám pridávajú Starlink, cievku s optickým káblom, nový počítač alebo obyčajný kompas. Nečakajú na dokonale navrhnutú ďalšiu generáciu. Úpravu pošlú do boja a výsledok zistia priamo na fronte.

Z Molnije postupne vznikli prieskumné verzie, modely schopné niesť protitankovú mínu aj nosiče menších FPV dronov. V júni predstavil štátny konglomerát Rostec v Bielorusku väčší Lightning 13 a ponúkal ho aj zahraničným zákazníkom.

Kompas za dva doláre z Molnije neurobí presnú zbraň odolnú proti všetkému. Ukazuje však, ako rýchlo dokážu Rusi zaplátať konkrétnu slabinu bez toho, aby prestavali celý stroj. Ukrajina na túto úpravu zrejme odpoveď nájde. Stihne však nová obrana doraziť na front skôr, než Rusi pošlú do vzduchu ďalšiu modifikáciu?