SpravodajstvoVeda a výskum

Ako dáva higgsov bozón časticiam hmotnosť a kedy bol objavený?

Vedci dlho teoretizovali o častici, ktorá by dávala kozmickým objektom hmotnosť

Ak sa pozrieme dnes na vesmír, môžeme vidieť, že hmota a energia sú dve odlišné veci. Energia môže prichádzať vo forme svetla, alebo iného elektromagnetického žiarenia, zatiaľ čo hmota je zastúpená živými, alebo neživými objektmi. Podľa Einsteinovej teórie je však aj hmota istou formou energie, tvrdí YouTube kanál Insane Curiosity.

V počiatkoch vesmíru bola teplota a hustota tak vysoká, že hmota a energia tvorili takmer nerozpoznateľnú „kašu.“ V tomto období bol vesmír naplnený druhom plazmy a až neskôr nastala premena hmoty na energiu a energie na hmotu. V tomto období sa odohrali aj tie najfascinujúcejšie vesmírne javy. S hmotou vznikli aj základné častice a sily, podľa ktorých sa dnes vesmír riadi. Vytratila sa tiež antihmota a kvôli tomu mohla normálna hmota existovať.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Aby sme vedeli lepšie vysvetliť vesmír a všetko, čo sa v ňom nachádza, vedci vytvorili v 20. storočí takzvaný Štandardný model. Podľa tohto modelu môžu vedci poznať všetky častice a interakcie, ktoré sa medzi nimi dejú. Je to spoľahlivá teória, pretože dokázala predpovedať existenciu častíc, ktoré vedci v tej dobe ešte neobjavili. Táto teória delí častice na dve veľké skupiny – fermióny a bozóny.

Fermióny vytvárajú hmotu takú ako ju poznáme. Sú zodpovedné za vznik protónov neutrónov a elektrónov. Bozóny sú na druhú stranu prenášajú častice, ktoré sa ovplyvňujú navzájom a vďaka nim vznikajú rôzne sily, ako napríklad jadrová, či elektromagnetická sila. Vedci však nevedeli, čo môže dávať objektom vo vesmíre hmotnosť.

Ako vzniká hmota?

Francois Englert, Robert Brout a Peter Higgs začali pracovať na teórii, ktorá by vysvetlila existenciu hmotnosti. Objavili presný moment, kedy po veľkom tresku vznikla hmota. Následkom rozpínania a znižovania hustoty vesmíru mohlo vzniknúť higgsove pole. Predstaviť si ho môžeme ako želé, ktoré sa nachádza v prázdnom vesmíre. Častice, ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla naprieč vesmírom. Častice sa môžu v tomto ohľade brať ako guľôčky, ktoré majú buď hladký, alebo drsný povrch.

Higgsovo pole vytvára vo vesmíre trenie, na základe „povrchu“ častice. Ak je častica hladká preletí vesmírom bez problémov, no ak je drsnejšia, spomalí a bude ťažšou. Podľa tohto princípu získa častica hmotnosť.

Táto teória si vyžaduje existenciu bozónu, vďaka ktorému by mohli všetky častice v poli získať svoju hmotnosť. V roku 1964 bol higgsov bozón len teóriou, za ktorou sa vedci naháňali. Na jeho vytvorenie bolo treba veľké množstvo energie, ktoré vtedy žiadny urýchľovač častíc nemal. Podarilo sa to až Veľkému hadrónovmu urýchľovaču v roku 2012, kedy bol po prvýkrát odhalený higgsov bozón.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close