SpravodajstvoVeda a výskum

Prvé hladké pristátie na povrchu mesiaca dosiahol bývalý Sovietsky zväz: O akú misiu išlo?

Misie sovietskeho zväzu vyvolávali medzinárodný záujem.

Američania síce dostali na Mesiac prvého človeka, no Sovietskemu zväzu sa podarilo prvé jemné pristátie na povrchu našej prirodzenej družice. Išlo o sovietsku misiu Luna 9, ktorej sa podarilo dostať sa na Mesiac tri roky pred prvým človekom, píše portál Space.

Sovieti dosiahli v rámci vesmírnych pretekov, ktoré sa odohrali medzi bývalým Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, viacero prvenstiev. Jedného času sa dokonca predpokladalo, že to bude Sovietsky zväz, ktorý dostane človeka na Mesiac ako prvý. Ich misiu však sprevádzali problémy a nakoniec ich aj predbehli Američania.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Sovietsky zväz sa však zameral na robotické misie, ktoré vypúšťali do vesmíru ešte predtým, než sa Spojené štáty rozhodli ísť na Mesiac. Sovietske robotické misie vyvolávali medzinárodný záujem. Misia Luna 3 letela okolo Mesiaca už v roku 1959. Luna 3 odštartovala dva roky po vypustení prvého satelitu na obežnú dráhu, čo bolo tiež zásluhou Sovietov. Luna 3 však bola prelomová, pretože poskytla vedcom prvý pohľad na odvrátenú stranu Mesiaca.

Prvé hladké pristátie na Mesiaci

Misia Luna 9 odštartovala 31. januára 1966 a k Mesiacu sa dostala 3. februára. Na povrch zostúpila celá raketa, no pred pristátím bola vypustená kapsula, ktorá zaručila hladké pristátie. Automatická lunárna stanica, ktorá na Mesiaci pristála, mala tvar gule a vo vnútri sa nachádzal hermeticky uzavretý kontajner. V ňom boli rádiové systémy, batérie, ovládanie teploty a ďalšie vedecké náradie.

Luna 9
Zdroj: NASA

Podľa americkej vesmírnej agentúry, NASA, sa sonda párkrát odrazila od povrchu a nakoniec skončila v regióne, ktorý sa nazýva Oceán búrok. Sondu stabilizovali štyri nožičky a následne začala vysielať. Na palube sa nachádzali kamery, ktoré snímali povrch Mesiaca. Spočiatku nebola kvalita veľmi veľká, no aj napriek tomu získali vedci aspoň hrubú predstavu o tom, ako vyzerá povrch Mesiaca.

Luna 9 vydržala na povrchu Mesiaca tri dni. Potom jej došli batérie. Z fotografií, ktoré poslala, vedci zistili, že pristála blízko 25-metrového kráteru. Sonda bola v 15-stupňovom náklone, no po čase sa pôda pod nožičkami posunula a sonda skončila v 22-stupňovom náklone.

Sovietsky zväz
Prvý rover na Mesiaci – Lunochod 1. Zdroj: NASA/GSFC/Arizona State University

Po pristátí sondy Luna 9 odštartovalo viacero misií, či už zo strany USA alebo Sovietskeho zväzu, ktoré pristáli na povrchu Mesiaca. Sovietsky zväz sa pár rokov na to zameriaval skôr na zber vzoriek a misie s roverom, zatiaľ čo USA poslali niekoľko misií s ľudskou posádkou. Od roku 1972 však na Mesiaci nepristála žiadna misia, až do roku 2013. Bola to čínska misia Chang’e-3 s roverom Yutu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close