Prečo čas letí rýchlejšie, čím sme starší?
Mnohí cítia, že čím sú starší, akoby čas plynul rýchlejšie. Je to ale naozaj tak a čo to môže spôsobovať?
Plynutie času je naozaj prazvláštna vec. Všetci sa zhodneme na tom, že v minúte je 60 sekúnd a v hodine 60 minút. Napriek tomu nám víkend uletí ako voda, týždne trvajú nekonečne dlho a keď sme boli malí, hodina znamenala nepredstaviteľne dlho, zatiaľ čo v dospelosti počítame týždne a mesiace.
Nikto nevie, prečo je to tak, no ako dáva do pozornosti portál The Conversation, každý človek vie, že plynutie času sa môže z nášho uhla pohľadu drasticky meniť.
“Rozdiel medzi reálnym časom, ktorý merajú hodiny alebo kalendáre a našim individuálnym pocitom plynutia času sa môže častokrát zdať obrovský. Sčasti je to aj preto, lebo my sami sme architektmi nášho vnímania času,” hovoria odborníci.
Hodiny a náš zmysel vnímania času
Človek naprieč históriou vytváral spoľahlivé nástroje, ktoré merali čas na základe predvídateľných, opakujúcich sa vecí. Vieme, že deň vystrieda noc alebo že po jeseni prichádza zima. Výskumníci zároveň zistili, že každý človek má v sebe svoje vlastné stopky, ktoré nám pomáhajú regulovať takzvané cirkadiánne rytmy. Tieto stopky nám zároveň umožňujú cítiť, ako dlho určité udalosti trvajú.
Človek používa interné stopky na to, aby porovnal dĺžku každej novej udalosti s informáciou uloženou v pamäti. Na základe toho aj bez hodiniek vieme zhruba odhadnúť, ako dlho trvá minúta, hodina alebo jeden celý deň. Prirodzene začíname tým, že sa učíme odhadnúť ako trvajú sekundy alebo minúty. Tieto skúsenosti sa v neskoršej fáze života pretvárajú do chápania toho, ako čas plynie naprieč ľudským životom.
Ako ale vysvetľujú výskumníci, človek nedokáže vnímať čas tak presne, ako naozajstné hodiny, čo je ovplyvnené niekoľkými faktormi. Na naše vnímanie času do veľkej miery vplýva napríklad sústredenie, telesný stav alebo nálada. Spravidla to býva tak, že keď sa na niečo sústredíme, čas sa nám javí plynúť pomalšie. Rovnako to platí, ak sa nudíme.
Neprehliadni
Zo skúseností ale vieš, že ak sa ti v jeden deň nakopilo množstvo úloh, niekedy ani nevieš ako a už je večer. Keď je naša pozornosť rozdelená na viacero úloh, oveľa menej riešime plynutie času a preto sa zdá, že deň ubieha rýchlejšie.
Rovnako na náš pocit plynutia času vplýva aj nálada. Ak sa zabávame a máme dobrú náladu, potom nám hodiny plynú ako nič. V prípade, že sa cítime smutní alebo sa necítime dobre, čas sa zdá plynúť pomalšie. Rovnako aj strach má obrovský potenciál spomaliť naše vnímanie času.
Ako na plynutie času vplýva vek?
Na začiatku sme spomenuli, že mnohí starší ľudia zvyknú cítiť, že im celé týždne ubiehajú ako voda. Výskumníci vysvetľujú, že rýchlejšie vnímanie času vo vyššom veku sa môže viazať na dôležité kognitívne procesy, napríklad koľko pozornosti môžeme venovať určitej úlohe.
Zároveň sa naša perspektíva mení tým, ako starneme. Počas nášho života naberáme spomienky, ktoré nám umožňujú vytvoriť si v pamäti časovú os. Hoci výskumníci zatiaľ nemajú záhadu vnímania času vyriešenú, jedna z hypotéz hovorí, že naše vnímanie času sa môže proporčne viazať na dĺžku nášho života. Táto hypotéza sa nazýva “proporčná teória”. Podľa nej postupom rokov vnímame prítomnosť ubiehať relatívne rýchlo v porovnaní s našim celým životom. Odborníci hovoria, že existuje niekoľko rôznych metód, pomocou ktorých človek dokáže svoje interné stopky vyladiť.
Zlepšovanie kognitívnych vlastností, napríklad schopnosti držať pozornosť alebo zlepšovanie pamäte nám dovoľuje získať väčšiu kontrolu nad tým, ako vnímame čas. Pomôcť môže aj meditácia, vďaka ktorej získame lepšiu schopnosť držať sa v prítomnom okamihu. Tým zároveň umožníme, aby nám deň neuletel až tak rýchlo.
