Objav, na ktorý sa čakalo desaťročia: Čo sa ukrýva pod povrchom Marsu?
Červená planéta odhalila svoje tajomstvá.
Sonda americkej NASA, InSight, strávila na povrchu Marsu niekoľko rokov. Počas tohto obdobia skúmala citlivým seizmometrom zemetrasenia na povrchu červenej planéty, píše portál IFL Science.
Výsledkom dlhoročnej práce sú dáta, ktoré popisujú interiér inej planéty, než tej našej. InSight študovala kôru, plášť a jadro červenej planéty. Dáta, ktoré počas trvania misie získala, ešte nie sú kompletné, no ide o veľmi dôležitý krok k pochopeniu Marsu a toho, čo sa deje v jeho útrobách. Vedci tak môžu lepšie pochopiť, aká je planéta dnes, ale aj ako vyzerala v minulosti a kedy presne vznikla.
„Po prvýkrát máme možnosť odhadnúť hrúbku marťanskej kôry, ktorá sa nachádza na pristávacom mieste sondy InSight. Pomocou týchto údajov a údajov o gravitácii, či topografii planéty, vieme určiť hrúbku kôry celého Marsu. Na tento objav čakali výskumníci celé desaťročia,“ vysvetľuje doktorka Brigitte Knapmeyer-Endrun, jedna z autorov štúdie.
Do hlbín Marsu
Vedci dávajú do popredia fakt, že dáta sondy InSight podporujú dva rôzne modely. Prvý model popisuje kôru Marsu ako tenkú a dvojvrstvovú. Na vrchu sa nachádza pórovitá vrstva, ktorá môže byť chemicky pozmenená. Pod ňou sa nachádza vrstva, ktorá má pôvodné zloženie. V prípade tohto modelu by mala kôra hrúbku 20 km.
Druhý model popisuje marťanskú kôru ako trojvrstvovú. V tomto prípade by bola dvojnásobne hrubá. Globálne sa ale predpokladá, že by mohla mať priemerne hrúbku od 24 do 72 km. Zároveň vedci predpokladajú, že kôra Marsu môže byť obohatená o rádioaktívne prvky, ktoré ju ohrievajú o čosi viac, na úkor hlbších vrstiev Marsu.
Mars by mohol mať hrubú litosféru, vyššie vrstvy planéty. Tá by mohla mať hrúbku až 500 km, čo je dvojnásobok hrúbky zemskej litosféry. Veľká hrúbka môže byť dôvodom, prečo Mars nemá tektonické platne.
Neprehliadnite
Plášť Marsu je zložením podobný Zemi, až na malé rozdiely. Vedci nenašli stopy hlbších štruktúr, pretože planéta nemá v útrobách tak vysoký tlak, ako máme my na Zemi. Príčinou by mohlo byť jadro planéty. Dáta sondy InSight odhalili, že je jadro oveľa väčšie, než sa spočiatku predpokladalo. Priemer by malo mať až 1.8-tisíc km. Jadro by malo byť tekuté.
Zloženie jadra bolo pre vedcov najväčším prekvapením. Ukázalo sa, že jeho hustota je prekvapivo nízka. Táto informácia nasvedčuje, že v jadre Marsu sa okrem železa a niklu nachádzajú aj ľahšie prvky.
„Jadro Marsu nazbieralo množstvo ľahkých prvkov, napríklad síru, uhlík, kyslík a vodík. Z toho nám vychádza, že planéta musela vzniknúť veľmi skoro, možno ešte keď bola okolo Slnka hmlovina. Zem vznikla oveľa neskôr,“ vyjadril sa ďalší z autorov, Dr. Amir Khan.
Misia InSight potrvá do decembra 2022 a vedci plánujú zistiť, či sa vo vnútri tekutého jadra nachádza ešte jedna, pevná, vrstva jadra.
Komentáre