SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Je planéta obývateľná alebo nie? Rozhodnúť o tom môže aj tento „detail“

Štúdia klimatického modelu planét poukázala na výrazné zmeny v podnebí, ak sa zmení pomer pevniny a oceánu.

Vedci stále zisťujú, čo robí planétu obývateľnou. V hre je extrémne množstvo rôznych faktorov, ktoré môžu z konkrétneho sveta urobiť vhodné miesto pre život alebo vytvoriť podmienky, v ktorých sa životu dariť nebude. Okrem polohy môže podľa nového výskumu publikovaného v Royal Astronomical Society byť dôležité aj rozloženie pevniny a jej množstvo.

Ukazujú to nové klimatické modely naznačujúce, že to, koľko pevniny a kde sa pevnina nachádza môže výrazným spôsobom ovplyvňovať teplotu povrchu a vyparovanie sladkej a slanej vody, či ľadu. Veľké množstvo planét mimo Slnečnej sústavy má so svojou hviezdou takzvanú viazanú rotáciu. To znamená, že len jedna strana planéty čelí hviezde (pozn. redakcie: Rovnako ako má Mesiac viazanú rotáciu so Zemou).

Keď má planéta viazanú rotáciu, vytvára sa trvalá denná a nočná strana a energia, ktorú planéta získa od svojej hviezdy sa viac-menej koncentruje na jednu stranu. Na to, aby mohla planéta podporovať život, musí byť energia aspoň sčasti regulovaná a distribuovaná naprieč povrchom.

Pre potreby nového výskumu vedci vytvorili model planéty, ktorá sa podobá na našu Zem. Vytvorili niekoľko špecifických konfigurácií, napríklad planétu s kontinentom uprostred pologule obklopeného oceánom. Druhá kombinácia bola presným opakom, teda planéta s oceánom uprostred pologule a kontinentom okolo.

V oboch prípadoch menili priemer kruhu uprostred, či už išlo o pevninu alebo oceán. Zmena veľkosti demonštrovala ako podnebie závisí od pomeru pevniny a vody. Obývateľnosť planéty sa do veľkej miery odvíja aj od teploty povrchu a vlhkosti atmosféry. Nezávisí však len od množstva pevniny, ktoré planéta má, ale aj na jej usporiadaní. V dvoch modeloch, ktoré boli navzájom opačné, vedci pozorovali rozdiel teplôt až do výšky 20 °C.

„Výsledky ukazujú, že množstvo pôdy a jej konfigurácia môžu mať veľký vplyv na povrchové podmienky planéty,“ vysvetľujú vedci.

Pomoc pri identifikovaní obývateľných svetov

Výsledky štúdie zároveň naznačujú, že za množstvo vodnej pary v atmosfére zodpovedá oblasť oceánu, kde sa nenachádza žiaden ľad. Zároveň sa ukázalo že planéty s vyšším pomerom pevniny majú teplejšiu a suchšiu dennú stranu planéty. Oblaky a zrážky sa v týchto prípadoch koncentrujú len na malý centrálny región.

Nová práca pomôže napríklad misii vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Jeho úlohou je nahliadnuť do hlbín vesmíru, no tento vesmírny teleskop dokáže pozorovať atmosféry exoplanét a zistiť ich zloženie. V poslednej dobe sa vedci zameriavajú na pátranie po živote mimo našej planéty.

Ako uvádza autorka štúdie, Evelyn Macdonald, zistiť či sme vo vesmíre sami je jednou z hlavných úloh nielen astronómie, ale aj vedy ako takej. Podobné práce umožňujú astronómom lepšie interpretovať dáta, ktoré prostredníctvom vesmírnych teleskopov, či iných prístrojov zachytia. Momentálne vedci pátrajú po planétach, ktoré sa na našu Zem len podobajú. Je otázne, či sa vo vesmíre nachádza presná kópia nášho sveta, ktorý bol akoby stvorený pre život.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close