Ukrajina čelí novému problému. Moskva zásadne vylepšila Gerany, dostali technológiu z miliónovej rakety Kh-101

Ukrajinci našli v zostrelenom Gerane-4 navigačný systém Susanin, ktorý nepotrebuje GPS ani spojenie s operátorom. Kamera pod dronom sleduje terén a palubný počítač ho porovnáva s referenčnými snímkami uloženými v pamäti. Geran si tak dokáže počas letu opravovať polohu aj v oblasti, kde je satelitná navigácia rušená.

Podrobnosti zverejnila začiatkom októbra ukrajinská vojenská rozviedka HUR po analýze jednej z najnovších verzií Geranu-4. Podobný opticko-elektronický systém podľa nej dostal aj Geran-5 vo verzii K5.

Susanin pritom nestojí na nejakej exotickej technológii. Rovnaký princíp používajú drahé riadené strely už desaťročia. Nové je hlavne to, že sa objavil v podstatne lacnejšom útočnom drone.

Geran si počas letu porovnáva terén s obrazom uloženým v pamäti

Do palubného počítača sa ešte pred štartom nahrajú referenčné snímky plánovanej trasy. Počas letu kamera sníma terén pod dronom a softvér v obraze hľadá zhodu s uloženými dátami. Pomôcť mu môžu tvary ciest, riek, polí alebo zástavby. Keď nájde dostatočne presnú zhodu, podľa nej spresní polohu dronu a upraví jeho kurz.

Vývojári Susaninu hovoria o autonómnej optickej navigácii, ktorá nepotrebuje spojenie s operátorom ani GPS. Pri určovaní polohy uvádzajú ako optimálne rozlíšenie obrazu 512 × 512 pixelov.

Súvisí s tým

Ukrajina čelí novému problému. Rusko mení S-400 na útočnú zbraň a v zásobe má približne 400 rakiet RM-48U

Na spracovanie obrazu pritom nemá slúžiť žiadny exotický vojenský počítač. Medzi podporovaným hardvérom sú Orange Pi a Radxa, teda komerčne dostupné ARM dosky podobné Raspberry Pi. Niektoré modely stoja rádovo desiatky dolárov a ponúkajú dostatok výkonu na spracovanie obrazu priamo na palube dronu.

Susanin porovnáva obraz terénu, TERCOM sleduje jeho výškový profil

TERCOM pracuje s výškovým profilom krajiny. Strela počas letu meria terén pod sebou a porovnáva ho s uloženou mapou nadmorských výšok.

Susanin ide inou cestou. Kamera sníma povrch a softvér hľadá zhodu s referenčnou snímkou. Cesta, rieka, okraj poľa alebo zástavba tak môžu poslúžiť ako body, podľa ktorých si dron spresní polohu.

Tým sa Susanin podobá skôr na princíp DSMAC (Digital Scene-Matching Area Correlation) než na klasický TERCOM. Celé porovnávanie prebieha na palube dronu, bez potreby vysielať smerom k zemi vlastný rádiový signál.

Aj Kh-101 koriguje trasu podľa obrazu terénu

Ruská Kh-101 kombinuje podľa databázy CSIS Missile Threat inerciálnu navigáciu, GLONASS a elektrooptickú korekciu podľa terénu. Palubný počítač pracuje s uloženou mapou a počas letu ju porovnáva s obrazom povrchu.

V závere letu má Kh-101 ešte obrazové infračervené navádzanie na cieľ. Susanin podľa zverejnených údajov slúži iba na kontrolu polohy a korekciu naplánovanej trasy.

Rozdiel v cene je pritom výrazný. Business Insider odhaduje Geran-4 na približne 50- až 70-tisíc dolárov a Geran-5 na 100- až 115-tisíc dolárov. Kh-101 sa podľa dostupných odhadov pohybuje približne na úrovni 2 až 2,4 milióna dolárov za kus.

Geran tak za zlomok ceny dostáva navigačný prvok, ktorý bol ešte donedávna typický najmä pre oveľa drahšie riadené strely.

Po zarušení GPS môže Geran pokračovať podľa optiky a inerciálnej navigácie

Ukrajinské rušičky cielia najmä na satelitnú navigáciu. Susanin tento problém obchádza tým, že polohu koriguje podľa obrazu terénu. Serhij Beskrestnov, známy ako Flash, upozornil, že takýto spôsob navigácie nepotrebuje externý rádiový signál. Ako podklad podľa neho môžu poslúžiť aj satelitné snímky z komerčných mapových služieb.

HUR v Gerane-4 našla aj inerciálny systém SADRA a modul „MOKh“ s magnetoindukčným senzorom PNI5GA. Magnetometer pomáha tlmiť chybu, ktorá sa pri inerciálnej navigácii postupne hromadí. Ak GPS alebo GLONASS vypadne, dron má stále k dispozícii SADRA a optickú korekciu.

Hmla, sneh a tma môžu Susaninu skomplikovať navigáciu

Susanin potrebuje dostatočne čitateľný obraz terénu. Hmla, nízka oblačnosť, husté sneženie či dym môžu zakryť povrch natoľko, že kamera nenájde dosť bodov na porovnanie.

Komplikáciou je aj snehová pokrývka. Cesty, polia a ďalšie orientačné prvky môžu vyzerať výrazne inak než na referenčných snímkach vytvorených v inom ročnom období. Podobný problém vytvárajú výrazné tiene, zmeny vegetácie alebo nová výstavba.

Pri nočných letoch zatiaľ chýba jedna podstatná informácia. HUR nezverejnila, v akej časti spektra pracuje kamera použitá v analyzovanom Gerane-4. Ak sníma iba viditeľné svetlo, v úplnej tme bude mať výrazne horšie podmienky. Použitie infračervenej alebo termálnej kamery potvrdené nebolo.

Geran-4 dostal prúdový motor, 90-kilogramovú hlavicu a letí 450 km/h

Podľa údajov ukrajinskej rozviedky má aktuálny Geran-4 maximálnu vzletovú hmotnosť až 450 kilogramov a unesie približne 90-kilogramovú bojovú hlavicu. Cestovná rýchlosť dosahuje okolo 320 km/h, maximum približne 450 km/h a HUR pri analyzovanej konfigurácii uvádza dolet 770 kilometrov.

Zmenil sa aj motor. Pôvodný čínsky Telefly nahradil prúdový ekvivalent vyrábaný v ruskom komplexe Alabuga.

HUR pri tej istej verzii zdokumentovala aj novú kumulatívnu rezaciu hlavicu KRSN. Určená má byť napríklad proti mostným konštrukciám alebo stožiarom vysokého napätia.

Rýchly prúdový pohon používa aj Geran-5, ktorý Rusko nasadzuje popri Gerane-4.

🇷🇺🇺🇦 Russia has begun using a new variant of the „Geran-5“ strike UAV capable of continuing flight without GPS or a link to the operator, according to enemy monitoring groups.

▪️ This refers to the K5 variant equipped with the „Susanin“ autonomous optical navigation system.
▪️ The system reportedly navigates by analyzing images of the ground, matching the terrain against pre-loaded reference images.
▪️ This allows the drone to maintain its assigned route even when satellite navigation is jammed and the communication link with the operator is lost.

— Military Summary (@MilitarySummary) September 29, 2026

Proti Geranu so Susaninom bude treba častejšie nasadiť interceptory alebo protivzdušnú obranu

Ak Geran udrží kurz aj po zarušení GPS, obrana ho musí zastaviť inak. Jednou z možností je zásah proti optike, v praxi však zostáva najistejšie fyzické zničenie dronu.

Na to majú slúžiť aj interceptory Octopus, ktoré Ukrajina vyvíja na lov Shahedov a Geranov. Proti nízko letiacim cieľom vznikajú aj automatizované systémy krátkeho dosahu, napríklad Sky Sentinel.

Pri Gerane za približne 50- až 70-tisíc dolárov potom rozhoduje aj cena jedného zostrelu. Ak nestačí rušenie, do hry vstupuje interceptor, protilietadlové delo alebo raketa. Ukrajina tak potrebuje spôsob, ako nové Gerany ničiť lacnejšie, než koľko stojí ich masové nasadenie.