Sedíš dlho bez prestávky? Vedci našli súvislosť s vyšším rizikom úmrtia na rakovinu

Koľko hodín denne presedíš bez výraznejšieho pohybu? Nová analýza ukazuje, že problém nemusí byť len v celkovom čase. Záležať môže aj na tom, či sedíš dlho bez prestávky, alebo sedenie počas dňa prerušuješ pohybom. Vedci zistili, že s každou ďalšou hodinou denne strávenou v dlhých sedavých blokoch rástlo riziko úmrtia na rakovinu približne o 9 %.

Tých 9 % však neznamená, že ak takto presedíš päť hodín, máš o 45 % väčšiu šancu zomrieť na rakovinu. Vedci porovnávali ľudí podľa toho, koľko času denne trávili v dlhých blokoch bez pohybu. Človek, ktorý takto presedel o hodinu denne viac, mal v ich výpočtoch približne o 9 % vyššie riziko než porovnateľný človek s o hodinu kratším sedavým časom. Ide pritom o štatistickú súvislosť, nie o predpoveď toho, čo sa stane konkrétnemu človeku.

Rozhodovalo aj to, či človek sedel 30 minút bez výraznejšieho pohybu

Vedci z Univerzity v Glasgowe analyzovali údaje od 91 292 účastníkov britského projektu UK Biobank. Každý nosil monitor aktivity sedem dní a ich zdravotný stav potom výskumníci sledovali mediánovo 12,38 roka.

Za dlhý sedavý blok považovali úsek trvajúci najmenej 30 minút, počas ktorého človek strávil minimálne 90 % času sedavo. Nešlo iba o sedenie za stolom. Do tejto kategórie patrilo aj ležanie alebo opieranie sa počas bdelosti pri veľmi nízkej pohybovej aktivite.

Výsledky, publikované v časopise PLOS Medicine, ukázali rozdiel. Ľudia, ktorí počas dňa nazbierali viac času v dlhých sedavých blokoch, mali vyššie riziko úmrtia na rakovinu aj vyšší celkový výskyt rakoviny. Pri častejšie prerušovanom sedavom čase vychádzali výsledky priaznivejšie.

Súvisí s tým

Konzumuješ párky, šunku, slaninu či iné spracované mäsové výrobky? Už malé množstvo navyše môže súvisieť s vyšším rizikom rakoviny vrátane rakoviny žalúdka

OdporúčameČrevné baktérie môžu prezradiť, ako rýchlo starne tvoje telo. Vedci našli konkrétne druhy spojené s pomalším starnutím

Aj obyčajná chôdza namiesto sedenia priniesla rozdiel

Výskumníci sa osobitne pozreli aj na nádory súvisiace s obezitou a cukrovkou 2. typu. Medzi obezitou súvisiace nádory zaradili napríklad rakovinu pažeráka, pečene, obličiek, pankreasu, hrubého čreva, prsníka, vaječníkov či štítnej žľazy. Neznamená to však, že pri každom z nich vyšiel rovnaký výsledok. Časť analýzy pracovala s týmito diagnózami ako s jednou skupinou.

Vedci potom vypočítali, ako by výsledky vyzerali, ak by sa časť dlhého sedavého času nahradila pohybom. Pri nahradení jednej hodiny denne ľahkou fyzickou aktivitou bolo riziko úmrtia na rakovinu približne o 12 % nižšie. Ak 30 minút nahradila stredne intenzívna aktivita, rozdiel predstavoval približne 8 %.

Ľahká aktivita nemusí znamenať tréning. Môže ísť o chôdzu alebo inú nenáročnú činnosť. Pre starších či menej pohyblivých ľudí je takýto cieľ reálnejší než intenzívne cvičenie. Sedavý životný štýl patrí medzi faktory, ktoré vedci skúmajú aj pri rastúcom výskyte niektorých nádorových ochorení.

Dlhé sedenie môže zhoršiť prácu metabolizmu

Táto štúdia priamo neskúmala, čo sa počas dlhého sedenia deje na molekulárnej úrovni. Predchádzajúce výskumy však ukazujú na viacero možných mechanizmov. Dlhé obdobia bez pohybu súviseli napríklad s chronickým nízkoúrovňovým zápalom a zmenami vo fungovaní imunitného systému.

Úlohu môže hrať aj ektopické ukladanie tuku. Triglyceridy sa pri ňom vo väčšom množstve ukladajú napríklad v pečeni, kostrových svaloch, srdci alebo pankrease. Takýto tuk môže narúšať metabolizmus a byť jedným z článkov medzi dlhodobým nedostatkom pohybu a horším zdravím.

Dlhé obdobia bez pohybu môžu zároveň zhoršovať reguláciu glukózy a zvyšovať hladinu inzulínu. Vedci spomínajú aj inzulínu podobný rastový faktor IGF-I. Tieto signálne dráhy ovplyvňujú rast buniek, ich zánik aj tvorbu nových ciev a ich dlhodobá nadmerná aktivita sa dáva do súvislosti s viacerými druhmi rakoviny.

Podobnú pozornosť dostáva aj chronický zápal, ktorý vedci skúmajú pri starnutí aj rozvoji ochorení. Samotná štúdia však tieto mechanizmy u účastníkov priamo nemerala.

Pohyb účastníkov meralo zariadenie, nie dotazník

Výhodou výskumu je spôsob merania. Ľudia nemuseli spätne odhadovať, koľko času presedeli. Aktivitu zaznamenával akcelerometer a údaje potom spracoval klasifikačný systém využívajúci strojové učenie.

Má to však háčik. Zariadenie nosili iba sedem dní. Vedci teda detailne videli jeden týždeň života účastníkov, no nevedia, či sa ich návyky počas ďalších rokov nezmenili. Pri sledovaní dlhšom než desať rokov je to podstatné obmedzenie.

Vyššie riziko ešte neznamená, že sedenie rakovinu spôsobuje

Ide o observačnú štúdiu, takže z výsledkov nemožno vyvodiť, že dlhé sedenie samo osebe priamo spôsobuje rakovinu. Vedci porovnali nameranú aktivitu účastníkov s tým, čo sa s ich zdravím dialo v nasledujúcich rokoch.

Do výsledku môžu vstupovať aj faktory, ktoré sa štatistikou nepodarí úplne odstrániť. Človek s horším zdravotným stavom sa môže prirodzene hýbať menej a viac sedieť. Výskumníci sa podobné rozdiely snažili zohľadniť, no úplne ich vylúčiť nedokážu.

Aj UK Biobank má svoje limity. Jej účastníci bývajú v priemere zdravší a fyzicky aktívnejší než bežná britská populácia, takže výsledky sa nemusia preniesť na každého rovnako.

Monitor navyše nevedel povedať, prečo človek sedí. Nerozoznal kancelársku prácu, šoférovanie ani večer pred televízorom. Autori pripomínajú staršiu analýzu UK Biobank, v ktorej vyššie riziko rakoviny vychádzalo pri sledovaní televízie, zatiaľ čo pri používaní počítača alebo šoférovaní sa rovnaký výsledok neobjavil.

Štúdia neurčila, po koľkých minútach máš vstať

Menšie výskumy už v minulosti naznačili, že dlhé bloky sedenia môžu vychádzať horšie než častejšie prerušovaný sedavý čas. Nová práca tento rozdiel skúmala na viac než 91-tisíc ľuďoch a pri širokom spektre onkologických výsledkov.

Presný interval na vstávanie z nej však nevypočítaš. Vedci nepovedali, že musíš zo stoličky vstať každých 20, 30 alebo 60 minút. Dáta ukázali len to, že veľké množstvo času nazbieraného v dlhých sedavých blokoch vychádzalo horšie než sedavý čas častejšie prerušovaný pohybom.

Nejde teda len o to, koľko hodín presedíš, ale aj v akých blokoch. Či ich pravidelné prerušovanie dokáže priamo znížiť riziko rakoviny, musia ešte ukázať intervenčné štúdie.