Čo je to čas? To je otázka, s ktorou majú problém aj najväčšie hlavy sveta
Hoci ho každý vníma úplne prirodzene, presná definícia času je niečo, o čom sa diskutuje celé storočia.
Čas sa chápe ako prirodzená postupnosť udalostí z minulosti cez prítomnosť až po budúcnosť. Hoci je mimoriadne ťažké úplne definovať čas, každý z nás ho chápe úplne prirodzene. Vieme, že nejaká činnosť vyvolá určitú reakciu a to, čo sa stalo si dokážeme zapamätať a spätne si na to spomenúť, zatiaľ čo budúcnosť ostáva ukrytá pod rúškom tajomstva.
Isaac Newton bol vedcom, ktorý chápal čas ako niečo univerzálne, píše portál Live Science. Veril, že niekde vo vesmíre existuje koncept „Hlavných hodiniek“ ktoré udávajú rovnaký čas naprieč celým vesmírom. Išlo o koncept, vďaka ktorému jeho matematické rovnice fungovali. O niečo neskôr ale prišiel Albert Einstein, ktorý priniesol úplne iný pohľad na plynutie času.
Vo svojej špeciálnej teórii relativity uvádza, že plynutie času je relatívne od pozorovateľa a situácie, v ktorej sa nachádza. Podľa Einsteina čas plynie pomalšie, čím rýchlejšie sa pozorovateľ pohybuje. Ak sa pozorovateľ priblíži k rýchlosti svetla, tento jav sa začne prejavovať oveľa rýchlejšie. Tento jav špeciálnej relativity bol už niekoľkokrát otestovaný a ukázal sa byť správny. Fyzici úspešne demonštrovali, že atómové hodiny na palube tryskáča tikajú pomalšie, ako tie na zemi.
Neskôr Einstein rozšíril svoj koncept plynutia času aj o gravitáciu. Dokázal, že hodiny tikajú pomalšie nielen pri vysokých rýchlostiach, ale aj pod vplyvom silného gravitačného poľa. Čas tak plynie pomalšie na Zemi, alebo v blízkosti čiernej diery, než v otvorenom vesmíre.
Cestovanie v čase?
Vďaka Einsteinovým teóriám sa otvoril nový koncept chápania reality, ktorý stále mnohí považujú za sci-fi, a tým je cestovanie v čase. Podľa relativity je cestovanie v čase do budúcnosti nielen povolené, ale v budúcnosti by sme sa s ním mohli stretávať na pravidelnej báze.
Neprehliadnite
Na to nadväzuje aj paradox dvojčiat. Ten popisuje životy dvoch identických ľudí, no zatiaľ čo jedno cestuje rýchlosťou svetla vesmírom, ďalšie ostalo doma na Zemi. Na vesmírnej rakete môže prejsť z hľadiska cestovateľa len pár rokov, no za „rovnaký čas“ ubehli na Zemi desaťročia. To je relatívne plynutie času.
Hoci relativita vysvetľuje fantastické koncepty cestovania do budúcnosti, jedna vec je striktne zakázaná – návrat do čias, ktoré už boli. Za to môže entropia – veličina merajúca neusporiadanosť uzavretého systému. Podľa druhého termodynamického zákona musí entropia v takomto systéme jedine narastať a nemôže ísť opačne.
Vedci ale nedokážu povedať, či je nárast entropie jedným z dôvodov, prečo vnímame plynutie času, alebo ide len o náhodu. Rovnako preto nevieme, či je čas skutočný alebo nie. Reálnosť času je niečo, o čom sa vedci, ale aj filozofi dohadovali celé storočia. Niektorí veria tomu, že čas je len ilúziou nášho vedomia a všetko čo sa stalo, čo sa práve deje a čo sa má stať je napevno dané. Čo si myslíte vy?
Komentáre