Americká armáda vystrelila hypersonickú hlavicu zo superdela zo zrušeného projektu
Americká armáda otestovala hypersonickú hlavicu vystrelenú z obrovského kanóna. Technológia zo zrušeného projektu má zlacniť a zrýchliť ďalšie skúšky.
Zrušený vojenský projekt dostal v arizonskej púšti nečakané pokračovanie. Americká armáda na polygóne Yuma Proving Ground uskutočnila prvý plnohodnotný ostrý test hypersonickej bojovej hlavice pomocou obrovského kanónového systému, ktorého korene siahajú k programu Strategic Long Range Cannon. Cieľom nebolo preveriť celý let hypersonickej zbrane, ale lacnejšie overiť, ako sa samotná hlavica správa v záverečnej fáze letu a čo sa s ňou deje po náraze do cieľa.
Podrobnosti o úspešnej skúške zverejnili koncom júla 2026 oficiálne noviny Yuma Proving Ground The Outpost. Na test upozornil aj server armyrecognition.com. Presný deň samotného výstrelu armáda vo zverejnenom materiáli neuviedla.
Kongres projekt zastavil, armáda si však delo nechala
Strategic Long Range Cannon, skrátene SLRC, mal byť delostrelecký systém s parametrami, ktoré sa už približovali raketovým zbraniam. Americká armáda od neho očakávala dostrel približne 1 000 míľ, teda viac ako 1 600 kilometrov. Z veľkej vzdialenosti mal ničiť radary protivzdušnej obrany, veliteľské stanovištia či ďalšie dôležité ciele hlboko v tyle protivníka.
Ambiciózny projekt však napokon neprežil rozpočtové rozhodnutia. Kongres mu v roku 2022 zastavil financovanie a armáda práce na SLRC ukončila. Samotná technológia však úplne nezmizla.
Podľa dostupných obranných zdrojov pri novej skúške poslúžil Heavy Artillery Test System, skrátene HATS, prípadne jeho upravená verzia, ktorá súvisí so zrušeným programom SLRC. Z technológie, ktorá mala pôvodne pomôcť zasahovať ciele vzdialené vyše 1 600 kilometrov, sa tak po rokoch stal nástroj na testovanie hypersonických hlavíc. Armáda pritom vo svojom oficiálnom materiáli názov HATS priamo neuvádza a systém označuje len všeobecne ako kanónovú testovaciu platformu.
Neprehliadni
Namiesto celej rakety vystrelili iba to, čo chceli otestovať
Pri plnohodnotnom teste hypersonickej zbrane musí fungovať pohon, navigácia, riadenie, tepelná ochrana aj samotná hlavica. Ak však konštruktéri potrebujú preveriť iba jej správanie pri náraze, odpáliť zakaždým kompletnú raketu je zbytočne drahé.
Kanón im umožnil otestovať práve poslednú fázu útoku. Sledovali penetráciu, činnosť zapaľovača, stav hlavice po náraze aj poškodenie cieľa. Použili pritom zosilnený Integrated Launch Package, teda ILP, ktorý chránil hlavicu počas extrémneho zrýchlenia v hlavni.
Armáda však nezverejnila presnú rýchlosť projektilu. Hypersonická rýchlosť sa začína približne nad Mach 5, no z verejných údajov nemožno potvrdiť, že hlavica pri tomto konkrétnom výstrele túto hranicu prekročila.
Kanón má zrýchliť vývoj a znížiť cenu skúšok
Kompletná hypersonická skúška potrebuje testovaciu raketu, pohon, navigáciu, riadenie, telemetriu a rozsiahle zázemie polygónu. Podľa typu testu sa pridávajú radary, ďalšie sledovacie zariadenia, bezpečnostná koordinácia a množstvo personálu.
Vývojové kusy hypersonických systémov môžu stáť milióny dolárov ešte pred započítaním nákladov na samotnú skúšku. Navyše ich nie je k dispozícii neobmedzené množstvo.
Pri vývoji hlavice sa pritom často menia pomerne malé veci. Hrúbka plášťa, tvar penetrátora, nastavenie zapaľovača alebo uhol zásahu. Minúť pri každej úprave kompletnú raketu by bolo drahé a celý program by napredoval pomalšie.
Veľkokaliberný kanón dá konštruktérom viac pokusov za rovnaký rozpočet. Výsledky jednotlivých výstrelov môžu následne porovnať a použiť pri ďalších simuláciách či pri príprave drahších letových testov.
Najväčším problémom nebola rýchlosť, ale brutálne zrýchlenie v hlavni
Vystreliť bojovú hlavicu z obrovského dela prinieslo vlastný problém. Hlavica určená pre raketu nie je stavaná na rovnaké zaťaženie, aké vzniká v delovej hlavni.
Raketa zrýchľuje počas dlhšieho času. V kanóne prudko narastie tlak a projektil dostane obrovské zrýchlenie v priebehu zlomku času. K tomu sa pridávajú vibrácie a silné mechanické namáhanie.
Výstrel môže poškodiť elektroniku, prerušiť spojenia alebo vyradiť zapaľovač ešte skôr, než hlavica dorazí k cieľu. Preto ju inžinieri vložili do zosilneného Integrated Launch Package. Jeho súčasťou bol aj špeciálny sabot, ktorý hlavicu držal v správnej polohe a pomáhal jej zvládnuť extrémne sily pri výstrele. Bezpečnostný systém zároveň bránil tomu, aby sa hlavica aktivovala skôr, než mala.
Ostrú hlavicu do dela neposlali hneď
Do dela najskôr neposlali ostrú zostavu. Testu predchádzali inertné výstrely, pri ktorých technici sledovali, či ILP zvládne tlak a zrýchlenie bez poškodenia.
Získané dáta použili na úpravu sabotu (pozn. ide o pomocný obal alebo nosnú vložku okolo projektilu), spojení jednotlivých častí aj konfigurácie výstrelu. Až potom prišla skúška s výbušnou hlavicou. Úspešný test potvrdil, že zostava zvládla celý proces od nabitia až po zásah cieľa.
Na projekte pracovali zapojené tímy približne dva roky. HATS pritom nemá byť novou bojovou zbraňou. Jeho úloha je oveľa praktickejšia – umožniť armáde skúšať upravené hypersonické hlavice bez toho, aby pri každej zmene musela odpáliť kompletnú raketu.
Klasické letové testy budú stále potrebné pri overovaní pohonu, navigácie či správania zbrane počas hypersonického letu. Kanón však môže prevziať časť skúšok, pri ktorých konštruktérov zaujíma najmä samotná hlavica a jej účinok. Podľa americkej armády už tento spôsob testovania zaujal aj ďalšie hypersonické programy.
