Ruský poslanec vyzval na jadrový úder na Ukrajinu: „Nie je čo diskutovať“
Ruský poslanec Alexej Žuravľov vyzval na použitie taktických jadrových zbraní proti Ukrajine. Jeho slová prichádzajú v čase, keď sa v Moskve opäť hovorí o ďalšej eskalácii vojny.
Člen Štátnej dumy Alexej Žuravľov, líder strany Rodina, vyzval Rusko na použitie taktických jadrových zbraní proti Ukrajine. Hovoril pritom priamo o údere, ktorý má Kyjev prinútiť kapitulovať. Na jeho slová z 30. augusta upozornil United24 Media.
„Treba udrieť tak, aby nepriateľ pochopil, že musí kapitulovať,“ povedal Žuravľov.
Potom odmietol aj samotnú debatu o tom, či Rusko môže taktické jadrové zbrane použiť.
„Takáto diskusia by vôbec nemala existovať. V prípade nutnosti sme povinní ich použiť… Ak bude treba udrieť, udrieme. A o tom sa nediskutuje.“
Jadrový scenár sa vracia do ruskej debaty
Žuravľov nie je človek, ktorý by rozhodoval o nasadení ruského jadrového arzenálu, a jeho slová nie sú oznámením novej politiky Kremľa. Prišli však vo chvíli, keď sa v Moskve znovu hovorí o ďalšom pritvrdení vojny.
Bloomberg krátko predtým informoval, že ľudia blízki Kremľu očakávajú ďalšiu eskaláciu. Najčastejšie sa spomínali silnejšie konvenčné balistické útoky na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. V ruských kruhoch sa podľa zdrojov objavila aj možnosť použitia taktickej jadrovej zbrane ako krajného riešenia, ak by Rusku hrozila porážka.
Bloomberg pritom uviedol, že zatiaľ nevidí známky bezprostrednej prípravy jadrového úderu.
Neprehliadni
Jadrové zastrašovanie Moskva používa od začiatku vojny. Vyhrážky, presuny jadrových zbraní či úpravy doktríny sa v ruskej rétorike objavili už viackrát.
Po návšteve šéfa CIA Rusko otestovalo raketu schopnú zasiahnuť USA
Do Moskvy 25. augusta pricestoval riaditeľ CIA John Ratcliffe. Podľa Axiosu mal zisťovať, či by ľudia z ruských tajných služieb dokázali Putina presvedčiť, aby sa vrátil k rokovaniam.
S ruským prezidentom sa osobne nestretol. Rokoval však s vysokopostavenými predstaviteľmi spravodajských služieb. The New York Times podľa The Moscow Times písali, že do Moskvy priniesol „pochmúrne hodnotenie“ vyhliadok ruskej armády aj ekonomiky a tlačil na dohodu skôr, než sa situácia pre Rusko ešte zhorší.
O tri dni neskôr ruské strategické raketové sily odpálili z kozmodrómu Pleseck medzikontinentálnu balistickú raketu. Ministerstvo obrany štart označilo za učebno-bojový a názov rakety nezverejnilo. Uviedlo len, že išlo o raketu na tuhé palivo.
Palivo je v rakete pripravené už vopred, takže pred odpálením netreba zdĺhavé tankovanie. Posádka ju preto dokáže pripraviť na štart rýchlejšie a nepotrebuje pri odpaľovacom zariadení toľko obslužnej techniky.
Bojové bloky podľa Moskvy dopadli do určenej oblasti na polygóne Kura na Kamčatke. ICBM s doletom presahujúcim 5 500 kilometrov tvoria jadro strategických jadrových síl a z Ruska dokážu zasiahnuť aj územie Spojených štátov.
Iskander môže útočiť z väčšej hĺbky ruského územia
Rusko zároveň počas jedného z letných kombinovaných útokov podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky po prvýkrát použilo proti Kyjevu modernizovanú balistickú raketu 9M723-2, označovanú ako Iskander-1000.
Oproti staršej 9M723-1 dostala väčší motor a jej maximálny uvádzaný dosah sa zvýšil z približne 390 na 550 kilometrov. Odpaľovacie vozidlo tak môže zostať hlbšie za frontom a stále zasiahnuť rovnaké ciele. Väčší motor si vyžiadal aj upravený odpaľovač, zatiaľ čo viacero ďalších častí rakety podľa ukrajinskej rozviedky zostalo podobných staršej verzii.
Názov Iskander-1000 pritom môže mýliť. Ukrajinská rozviedka pri zachytenej verzii uvádza dolet okolo 550 kilometrov, nie tisíc.
Jadrovú hlavicu môže niesť aj Kinžal
Žuravľov hovoril o taktickej jadrovej zbrani. Na takýto útok Rusko nepotrebuje medzikontinentálnu raketu letiacu tisíce kilometrov.
Jadrovú hlavicu môžu niesť aj kratšie nosiče. Jedným z nich je vzduchom odpaľovaná balistická raketa Kinžal, ktorú Rusko počas vojny proti Ukrajine už viackrát použilo s konvenčnými hlavicami. Raketu vypúšťa upravený MiG-31K a verejne dostupné údaje jej pripisujú aj schopnosť niesť jadrovú nálož.
Práve takýto typ zbrane je bližší scenáru, o ktorom Žuravľov hovoril. Nie strategický úder proti vzdialenému kontinentu, ale jadrová zbraň použitá priamo vo vojne na Ukrajine.
Jadrový úder by Rusku skomplikoval vzťahy s Čínou
Jadrový úder by Rusku otvoril problém aj vo vzťahu s Čínou. Ruská redakcia The Moscow Times v tejto súvislosti pripomenula slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.
Stubb tvrdí, že počas letného stretnutia otvoril tému možného ruského jadrového úderu s čínskym ministrom zahraničia. Odpoveď mala byť krátka: „Nikdy nedovolíme, aby sa to stalo.“
Podľa Stubba teda Peking nastavil Moskve hranicu pomerne jasne.
Moskvu pred následkami použitia jadrovej zbrane varovala už Bidenova administratíva. Fiona Hillová, bývalá predstaviteľka americkej Národnej bezpečnostnej rady a dnes senior fellow Brookings Institution, pripomenula, že americká strana vtedy hovorila aj o možnosti konvenčného vojenského úderu proti Rusku.
Hillová zároveň povedala, že Putin skúša, kam až môže zájsť, kým mu ostatní ustúpia.
