Sú probiotiká naozaj také prospešné, ako sa hovorí? Pri zdravom človeku je ich prínos otázny
Probiotiká sa spájajú so zdravším črevom a lepšou imunitou. Pozri sa, čo o ich každodennom užívaní hovoria veľké vedecké štúdie.
Probiotiká sa za posledné roky stali bežnou súčasťou ponuky lekární, supermarketov aj obchodov so zdravou výživou. Nájdeš ich v kapsulách, práškoch, nápojoch či rôznych potravinách. Reklamy a sociálne siete ich často spájajú so zdravším črevom, lepšou imunitou a celkovou podporou organizmu.
Lenže medzi tým, čo o probiotikách tvrdí marketing, a tým, čo ukazujú kvalitné vedecké štúdie, existuje pomerne veľký rozdiel.
Probiotiká označujú živé mikroorganizmy, najmä určité druhy baktérií, ktoré môžu mať pri dostatočnom množstve pozitívny účinok na zdravie. Medzi často spomínané patria napríklad baktérie rodu Bifidobacterium a Lactobacillus. Vyššie zastúpenie niektorých bifidobaktérií sa napríklad spája s nižším výskytom obezity, píše portál Science Alert. Pri laktobaciloch zase niektoré výskumy našli súvislosť medzi ich nižším zastúpením a vyšším rizikom srdcových problémov. Z toho však ešte nevyplýva, že stačí kúpiť škatuľku probiotík a svoje zdravie výrazne zlepšiť.
Črevá nie sú jednoduchá nádoba na baktérie
Ľudské črevo obsahuje obrovské množstvo mikroorganizmov. Tvoria zložitý ekosystém, v ktorom jednotlivé druhy baktérií navzájom súvisia a reagujú aj s potravou, imunitným systémom či ďalšími časťami organizmu. Práve preto môže byť predstava, že do tohto systému jednoducho pridáš jednu alebo niekoľko bakteriálnych kultúr a všetko sa napraví, príliš zjednodušená.
„Raz som bol na prezentácii, kde výskumník prirovnal probiotiká k situácii, keď prídeš do stredu Amazónie, vysadíš tam 10-tisíc stromov jedného druhu a predpokladáš, že tým vyriešiš všetky problémy,“ hovorí epidemiológ Gideon Meyerowitz-Katz,
Toto prirovnanie dobre vystihuje jeden zo základných problémov. Črevný mikrobióm je mimoriadne komplikovaný a výsledok pridania jednej baktérie nemusí byť taký jednoduchý, ako naznačujú reklamné slogany.
Neprehliadni
Výskumníci už uskutočnili množstvo štúdií o účinkoch probiotík. Problém však predstavuje ich kvalita. Časť výskumov má malé počty účastníkov alebo metodologické nedostatky. V tejto oblasti sa navyše objavili aj prípady vedeckých pochybení a stiahnutých vedeckých prác. Oveľa zaujímavejšie preto vyzerajú veľké randomizované štúdie. A práve tie často neprinášajú výsledky, ktoré by človek od probiotík čakal.
Jedna z najväčších štúdií skúmala, či probiotiká dokážu zabrániť bežnému prechladnutiu. Výskumníci porovnali skupinu užívajúcu probiotiká so skupinou, ktorá dostávala placebo. Pri hlavnom sledovanom ukazovateli, teda závažnosti prechladnutia, sa významný rozdiel neobjavil.
Podobne slabé výsledky priniesli aj niektoré ďalšie oblasti. Dostupné dôkazy napríklad nepodporili významný účinok probiotík pri ekzéme. Pozornosť si zaslúžila aj veľká štúdia na predčasne narodených deťoch. Zapojilo sa do nej 618 detí, no probiotiká nepriniesli očakávaný prínos. Prišla však ešte väčšia analýza. Systematický prehľad z roku 2020 spojil výsledky 82 štúdií s viac ako 12-tisíc účastníkmi a skúmal, či probiotiká dokážu zabrániť infekčným hnačkám. Vo výsledku výskumníci nenašli presvedčivý prínos probiotických doplnkov. To však neznamená, že všetky probiotiká nemajú žiadny účinok.
Niektoré situácie môžu byť výnimkou
Práve tu treba dávať pozor na príliš jednoduché závery. Probiotiká nepredstavujú jednu konkrétnu látku. Existujú rôzne bakteriálne kmene, kombinácie aj dávky a každý produkt môže mať odlišné vlastnosti. Niektoré konkrétne probiotiká môžu mať význam pri konkrétnych problémoch. Jednou z oblastí, kde sa objavujú priaznivejšie výsledky, je napríklad prevencia hnačky spojenej s užívaním antibiotík. To je však niečo úplne iné ako tvrdenie, že každodenné užívanie probiotík automaticky zlepší zdravie zdravého človeka.
Vedci navyše stále presne nevedia, či musí mať človek konkrétny pomer rôznych baktérií, alebo či bude v budúcnosti potrebné vytvárať probiotiká presne podľa individuálneho mikrobiómu. Práve preto môže byť veta „probiotiká sú dobré na črevá“ príliš všeobecná.
Problém môže predstavovať aj samotný názov
Slovo „probiotiká“ dnes pokrýva obrovské množstvo rôznych výrobkov. Dva produkty s rovnakým označením môžu obsahovať úplne iné bakteriálne kmene a výrobcovia ich môžu propagovať na odlišné účely. Ak teda jeden konkrétny probiotický kmeň pomôže pri určitom probléme, neznamená to automaticky, že rovnaký účinok dosiahneš s akýmkoľvek výrobkom z lekárne.
Niektoré výskumy navyše upozornili aj na možné nežiaduce účinky. Napríklad prehľad štúdií zameraných na prevenciu tehotenskej cukrovky priniesol len málo dôkazov o prínose probiotík a zároveň naznačil možné zvýšenie rizika preeklampsie. Aj v tejto oblasti však treba výsledky interpretovať opatrne, pretože kvalita jednotlivých výskumov sa líši.
Čo teda s probiotikami?
Ak si kupuješ probiotiká s predstavou, že ide o jednoduchú každodennú poistku pre zdravie, súčasné dôkazy takúto predstavu veľmi nepodporujú. To však neznamená, že fermentované potraviny nemajú miesto v jedálničku. Jogurt, kyslá kapusta či kimči obsahujú rôzne mikroorganizmy a zároveň môžu byť súčasťou pestrej stravy. Pri doplnkoch výživy je situácia menej jednoznačná.
„Ak sa pozrieme na najväčšie randomizované štúdie, výsledky nie sú veľmi sľubné,“ uvádza Meyerowitz-Katz.
Podľa neho môžu mať probiotiká význam pri niektorých konkrétnych problémoch súvisiacich s trávením, no dôkazy pre široké zdravotné účinky zostávajú slabé. Zatiaľ preto dáva väčší zmysel vnímať probiotiká ako špecifický nástroj pre konkrétne situácie, nie ako univerzálny doplnok, ktorý by mal automaticky užívať každý.
Výskum črevného mikrobiómu pritom pokračuje a vedci postupne zisťujú, ako jednotlivé baktérie spolupracujú a aký vplyv majú na ľudské zdravie. Je preto možné, že budúcnosť prinesie presnejšie a osobnejšie probiotické prípravky. Dnešné dôkazy však zatiaľ nedávajú veľmi silný dôvod na to, aby si ich každý človek dával automaticky každý deň.
