NASA ukázala nový kráter na Mesiaci, ktorý vznikol po náraze rakety Falcon 9. Náraz odkryl materiál ukrytý pod povrchom
NASA zverejnila nové snímky krátera na Mesiaci, ktorý vytvoril náraz horného stupňa rakety Falcon 9. Vedci zistili jeho rozmery aj to, čo náraz odkryl pod povrchom.
NASA zverejnila nové snímky miesta, kde začiatkom augusta narazil do Mesiaca horný stupeň rakety Falcon 9. Zábery pochádzajú zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) a vedcom umožnili pozrieť sa na čerstvý kráter z viacerých uhlov.
Náraz nastal 5. augusta 2026. Do mesačného povrchu vtedy narazil horný stupeň Falconu 9, ktorý zostal po štarte misie Firefly Blue Ghost 1 v januári 2025. O šesť dní neskôr už NASA získala prvé detailné snímky nového krátera. Na prvý pohľad môže ísť len o ďalšiu jamu na Mesiaci. Pre vedcov však predstavuje pomerne vzácnu príležitosť. Tentoraz totiž poznajú presný čas nárazu a môžu porovnať nový stav povrchu so staršími snímkami.
Sonda musela trafiť správny okamih
LRO obieha okolo Mesiaca približne každé dve hodiny. Pri každom obehu preletí nad veľkou časťou jeho povrchu, no to ešte neznamená, že môže okamžite odfotografovať ľubovoľné miesto. Sonda sa pri fotografovaní krátera nachádzala približne 60 míľ, teda 97 kilometrov nad povrchom, a pohybovala sa rýchlosťou približne 5790 km/h. Práve preto museli inžinieri presne vypočítať orientáciu sondy.
LRO musel nakloniť tak, aby jeho kamery zamierili priamo na miesto nárazu. Zároveň musel fotografovať v správnom okamihu. Ak by kamera začala snímať iba o 10 sekúnd skôr alebo neskôr, cieľ by sa podľa NASA posunul o približne 16 kilometrov.
V tomto prípade trvalo približne šesť dní, kým sa podmienky na získanie vhodných záberov zopakovali.
Neprehliadni
LRO nakoniec zachytil kráter z viacerých uhlov a pri rôznom osvetlení. Práve zmena uhla pohľadu pomohla vedcom odhaliť detaily, ktoré by na jednej fotografii nemuseli byť viditeľné. Samotný kráter má podľa meraní približne 60 stôp, teda 18 metrov na šírku. Jeho hĺbka dosahuje menej ako 10 stôp, približne 3 metre. Vedci ju odhadli podľa dĺžky tieňa, ktorý vytvára okraj krátera.
O detailné zábery sa postarala Narrow-Angle Camera na palube LRO. Tá dokáže rozlíšiť útvary s veľkosťou približne troch stôp, teda necelého jedného metra. Fotografie zároveň ukázali, že náraz nerozhádzal po okolí iba jeden typ materiálu.
Náraz odhalil materiál ukrytý pod povrchom
Na snímkach sa objavujú svetlé a tmavé lúče, ktoré sa tiahnu od nového krátera. Tmavší materiál pochádza z povrchových vrstiev Mesiaca. Ten je vystavený slnečnému vetru, kozmickému žiareniu a neustálym zásahom mikrometeoritov. Tieto procesy povrch postupne menia a zvetrávajú. Náraz rakety však túto staršiu vrstvu rozrušil a vyhodil ju do okolia. Podľa NASA sa pri náraze odkryl materiál približne z hĺbky 1,5 stopy, teda asi 45 centimetrov.
Svetlejšie lúče pri kráteri pochádzajú z ešte hlbších vrstiev. Ide o čerstvejší materiál, ktorý pred nárazom zostával ukrytý pod povrchom. Takéto detaily môžu vedcom pomôcť lepšie pochopiť vlastnosti mesačného regolitu a to, ako sa povrch správa pri silnom náraze. K samotnému nájdeniu krátera viedla pomerne zaujímavá spolupráca. Nešlo totiž iba o prácu NASA.
Trajektóriu raketového stupňa najprv sledovali aj nezávislí astronómovia. Využili pritom verejne dostupné údaje o jeho pohybe. Následne sa do výpočtov zapojilo NASA Center for Near Earth Object Studies (CNEOS). Centrum sa síce primárne venuje objektom, ktoré môžu predstavovať riziko pre Zem, no tentoraz mohli jeho odborníci využiť rovnaké nástroje na predpovedanie nárazu na Mesiac.
Inžinieri postupne spresňovali dráhu raketového stupňa a vypočítali oblasť, v ktorej by mal dopadnúť. Výsledkom boli dve možné elipsy s dĺžkou približne 3,38 km a šírkou 640 km. Jedna predpoveď zohľadňovala iba trajektóriu rakety, druhá počítala aj s terénom na povrchu Mesiaca. Skutočné miesto nárazu sa nakoniec nachádzalo v predpovedanej oblasti.
Pomohla aj juhokórejská sonda
NASA následne získala pomoc z ďalšej kozmickej misie. Kórejský tím stojaci za sondou Danuri dostal od NASA vypočítané súradnice pravdepodobného miesta nárazu. Danuri následne použila svoju kameru LUTI na vytvorenie detailných záberov. Výsledok bol pomerne presný. Sonda našla nový kráter len približne 0,6 míle, teda necelý kilometer, od predpovedanej polohy.
Tieto snímky potom pomohli tímu LRO ešte viac spresniť plánovanie ďalšieho fotografovania. Po porovnaní nových záberov so staršími snímkami povrchu NASA upravila súradnice stredu krátera na 19,4759° severnej šírky a 266,7138° východnej dĺžky, pričom miesto leží vo výške 511 metrov.
Nový kráter tak vedcom poskytol pomerne dobre zdokumentovaný príklad toho, čo sa stane, keď umelé teleso narazí do mesačného povrchu. Keďže poznajú pôvod objektu, čas nárazu aj jeho približnú trajektóriu, môžu nové snímky porovnávať s predchádzajúcim stavom terénu a sledovať, koľko materiálu náraz odkryl a ako ďaleko ho rozptýlil.
NASA navyše získala ďalší praktický test svojich výpočtov. Predpovedať miesto dopadu kozmického objektu na Mesiaci totiž nie je jednoduché, najmä ak treba počítať aj s nerovným terénom. Tentoraz sa však výpočty, pozorovania zo Zeme, sonda Danuri a LRO spojili do jedného experimentu, ktorý ukázal nielen miesto nárazu Falconu 9, ale aj to, čo sa pod mesačným povrchom ukrývalo.
