Vedci objavili najstarší kráter na Zemi: Mohol spustiť vznik života, ale aj vyhladiť planétu!
Výskumníci odhalili stopy najstaršieho kráteru na Zemi, ktorý by nám mohol pomôcť lepšie pochopiť, ako vznikol život na planéte.
Hoci dnes žijeme v relatívne pokojnej ére, história našej planéty je poprepletaná zrážkami s veľkými asteroidmi. Výskumníci z Curtin University vo svojej novej štúdii odhalili najstarší pozemský kráter, ktorý by mohol zmeniť spôsob akým rozmýšľame o vzniku života na Zemi a o tom, ako sa naša planéta formovala.
Pred publikovaním tejto štúdie bol najstarší známy impaktný kráter starý 2,2-miliardy rokov. Nedávno objavený kráter však môže mať až 3,5-miliardy rokov. Stopy krátera odhalili výskumníci vďaka špecifickým horninovým formáciám, ktoré vznikajú pod extrémnym tlakom meteoritového nárazu. Kráter objavili výskumníci v západnej Austrálii.
Najstarší kráter na svete
Horninovú štruktúru odhalili vedci približne 40 kilometrov západne od Marble Bar v západnej Austrálii. Odhaduje sa, že štruktúra vznikla, keď do Zeme narazil meteorit rýchlosťou vyššou ako 36-tisíc km/h. Ak je hypotéza autorov pravdivá, potom by išlo o jednu zo závažnejších planetárnych udalostí. Náraz meteoritu by vytvoril kráter širší ako sto kilometrov a trosky by rozosial po celej planéte.
“Vieme, že v minulosti do našej planéty narazilo niekoľko veľkých objektov. Jedným z nich bola napríklad protoplanéta Theia, ktorá mala veľkosť Marsu a ktorá nárazom do Zeme vytvorila náš mesiac. Veľké impaktné udalosti sú však častokrát geológmi prehliadané, pretože nevidíme žiadne skutočne prastaré krátery,” vyjadril sa Tim Johnson, jeden z vedúcich výskumu.
Výsledky štúdie nám ponúkajú ďalší kus skladačky, čo sa týka histórie našej planéty. Autori štúdie veria, že na Zemi existujú aj ďalšie prastaré krátery, ktoré môžu mať vek viac ako 3-miliardy rokov. Objavenie týchto kráterov môže výskumníkom lepšie vysvetliť, ako mohol vzniknúť život na Zemi. Jednou z hypotéz je, že práve kozmické objekty mohli na našu planétu dopraviť látky, ktoré pomohli nakopnúť formáciu života.
Okrem vzniku života nám história impaktných kráterov môže pomôcť pochopiť aj formáciu zemskej kôry. Po dopade meteoritu sa uvoľňuje naozaj obrovské množstvo energie, ktorá mohla zatlačiť jednu časť zemskej kôry pod druhú. Ďalší scenár hovorí, že po dopade meteoritu mohol náraz vytlačiť magmu zo zemského plášťa na povrch Zeme.
Neprehliadni
Autori štúdie predpokladajú, že tieto prastaré kolízie s kozmickými objektmi mohli viesť aj ku formácii kratónov, veľkých stabilných más, ktoré sa stali základom pre dnešné kontinenty.
Odhalením najstarších kráterov Zeme môžu výskumníci získať lepšiu predstavu o tom, ako často sa stáva, že sa naša planéta stretne s nebezpečne veľkým kozmickým objektom. Denne na planétu dopadá obrovské množstvo drobných meteoritov, ktoré ale zhoria v atmosfére a nepredstavujú pre nás žiadne riziko. Napriek tomu niektorí výskumníci hovoria, že nie je otázkou či, ale skôr kedy sa cesta našej planéty skríži s dostatočne veľkým objektom.
Napríklad aj asteroid s priemerom približne 500 metrov by mohol spôsobiť katastrofu obrovských rozmerov, na čo poukázali výskumníci z Institute for Basic Science.
Čo sa stane v prípade kolízie s väčším asteroidom?
Súčasné výskumy naznačujú, že asteroid Bennu má šancu 1:2700, že sa zrazí so Zemou v septembri 2182. Táto pravdepodobnosť je rovnaká ako šanca, že sa ti podarí hodiť mincou rovnako jedenásťkrát za sebou. Lenže čo by sa stalo, keby sa šance vyplnili a asteroid Bennu by sa s nami zrazil? Výskumníci vysvetľujú, že v prípade kolízie by sa zmenilo naše podnebie a kolízia by ovplyvnila aj rastliny alebo planktón v oceánoch.
Hoci vieme o tom, čo sa môže stať, do akej miery by boli pozemské ekosystémy ovplyvnené sa vedcom nepodarilo presne zistiť. Práve na to slúžila nová štúdia, ktorá využila klimatické modelovanie na to, aby nám ukázala dôsledky dopadu väčšieho asteroidu.
Podľa najhoršieho scenára by sa naša planéta po zrážke s 500-metrovým asteroidom ochladila o 4 stupne Celzia. Popri tom by nastalo zníženie globálnych zrážok o 15% a oslabenie ozónovej vrstvy o 32%. Regionálne by sa však dopady asteroidu prejavovali intenzívnejšie. O tom, ako by dopad stredne veľkého asteroidu ovplyvnil podnebie našej planéty sa dočítaš v tomto článku.
Komentáre