Každý piaty človek môže mať vyššie riziko mŕtvice či srdcovej smrti. Bežný test na cholesterol ho nemusí odhaliť
Vedci zistili, že vysoký lipoproteín(a) zvyšuje riziko mozgovej príhody a kardiovaskulárneho úmrtia. Zvýšenú hladinu má približne každý piaty človek.
Cholesterol môžeš mať v norme, krvný tlak pod kontrolou a napriek tomu môže vo tvojej krvi cirkulovať rizikový faktor, o ktorom si možno nikdy nepočul. Ide o lipoproteín(a), skrátene Lp(a). Jeho vysoké hodnoty vedci spájajú s vyšším rizikom mozgovej príhody či úmrtia na srdcovo-cievne ochorenie. Nová analýza viac ako 20 000 ľudí z troch veľkých NIH štúdií ukázala, že táto súvislosť zostala viditeľná aj po zohľadnení ďalších ochorení, hladín lipidov a užívanej liečby. Podľa American Heart Association má vysokú hladinu Lp(a) približne každý piaty človek.
Môžeš mať dobrý cholesterol a napriek tomu vyššie riziko
Lipoproteín(a) je častica v krvi, ktorá prenáša cholesterol. Podobá sa na LDL, teda takzvaný zlý cholesterol, no navyše obsahuje proteín apolipoproteín(a). Vysoké hodnoty Lp(a) sa spájajú s aterosklerózou a vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení.
Jeho hladinu si pritom stravou ani športom výrazne neupravíš. O množstve Lp(a) rozhodujú z veľkej časti gény, ktoré zdedíš po rodičoch. Zdravší životný štýl stále pomáha znižovať celkové riziko ochorení srdca a ciev, samotnú hodnotu Lp(a) však zväčša zásadne neposunie.
A človek o nej pokojne nemusí vedieť celé desaťročia. Vysoké Lp(a) zvyčajne nemá žiadne príznaky a automaticky ho nenájdeš ani vo výsledkoch klasického lipidového profilu. Môžeš teda poznať LDL, HDL aj triglyceridy, no Lp(a) ti nikto nikdy nemusel zmerať.
Pri 175 nmol/l už čísla začali výrazne vyčnievať
Vedci tentoraz nemuseli zháňať nových pacientov. Siahli po uložených vzorkách plazmy z troch veľkých NIH štúdií ACCORD, PEACE a SPRINT a dodatočne v nich zmerali Lp(a). Dokopy tak získali údaje od 20 070 ľudí vo veku najmenej 40 rokov. Všetky vzorky analyzovali jednotnou metódou v laboratóriu Baylor Scott & White. Výsledky následne predstavili na konferencii Society for Cardiovascular Angiography & Interventions (SCAI) 2026 v Montreale.
Neprehliadni
Vedci nerobili nový experiment s liekmi. Siahli po krvi odobratej ešte pred začiatkom pôvodných štúdií, zmerali v nej Lp(a) rovnakou metódou a výsledky porovnali s tým, čo sa účastníkom počas ďalších rokov stalo. Uložené vzorky im tak umožnili preskúmať otázku, ktorú pôvodné štúdie neriešili.
Ľudí rozdelili do štyroch skupín: pod 75 nmol/l, 75 až 125 nmol/l, 125 až 175 nmol/l a najmenej 175 nmol/l. Sledovali infarkty, mozgové príhody, koronárne revaskularizácie a úmrtia z kardiovaskulárnych príčin. Spoločne tieto udalosti označovali ako MACE, teda závažné kardiovaskulárne príhody.
Medián sledovania bol 3,98 roka. Za tento čas zaznamenali 1 461 príhod, čo predstavovalo 7,3 % účastníkov.
Najviac vyčnievala skupina s Lp(a) najmenej 175 nmol/l. Po započítaní veku, pridružených ochorení, ďalších lipidov aj užívanej liečby mala približne o 31 % vyššie relatívne riziko závažnej kardiovaskulárnej príhody. Pri úmrtí z kardiovaskulárnych príčin vyšlo riziko vyššie o 49 % a pri mozgovej príhode o 64 %.
Ide o relatívne riziko v porovnaní s ľuďmi s nižším Lp(a) – neznamená to, že mozgová príhoda postihne takmer dve tretiny pacientov s vysokou hodnotou.
Ani 175 nmol/l nie je ostrá čiara medzi bezpečnou a nebezpečnou hodnotou. Bola to hranica najvyššej zo štyroch skupín, ktoré vedci porovnávali, a práve v nej vyšiel rozdiel najpresvedčivejšie. American Heart Association považuje za vysokú už hladinu Lp(a) od 125 nmol/l.
Najsilnejšia súvislosť sa ukázala pri mozgovej príhode
Výsledky sa pri jednotlivých diagnózach rozchádzali. Pri Lp(a) najmenej 175 nmol/l vedci našli súvislosť s vyšším rizikom mozgovej príhody a kardiovaskulárneho úmrtia. Pri samotnom infarkte však výsledok štatistickú významnosť nedosiahol.
Lp(a) zostáva rizikovým faktorom pre infarkt aj naďalej, čo podporujú iné veľké výskumy. Pri tejto konkrétnej vzorke dát sa však súvislosť s infarktom štatisticky nepotvrdila.
Ešte zaujímavejšie bolo rozdelenie podľa toho, či už človek kardiovaskulárne ochorenie mal. Práve u týchto pacientov bolo zvýšené riziko štatisticky významné. U ľudí bez predtým diagnostikovaného srdcovo-cievneho ochorenia išli čísla rovnakým smerom, no štatistickú istotu už vedci nemali.
Táto skupina zároveň nepredstavovala vzorku úplne zdravých ľudí z ulice. Účastníci pôvodných štúdií mali rôzne zdravotné problémy a rizikové faktory. Priemerný vek celej analyzovanej populácie bol 65,2 roka a takmer 65 % tvorili muži. Inými slovami, dáta hovoria najmä o ľuďoch vo vyššom veku a s ďalšími zdravotnými rizikami, nie o zdravých dvadsiatnikoch.
Autori vypočítali aj takzvanú population attributable fraction. Podľa ich modelu sa s vysokým Lp(a) spájalo približne 3,6 % závažných kardiovaskulárnych príhod v celej skupine a 4,8 % u ľudí, ktorí už srdcovo-cievne ochorenie mali. Ide však o štatistický odhad, nie o prípady, pri ktorých vedci dokázali priamo určiť Lp(a) ako príčinu.
Toto riziko môže odhaliť jediný test
Na zistenie Lp(a) stačí jeden krvný test. Keďže jeho hladinu z veľkej časti určujú gény a počas života býva pomerne stabilná, spravidla ju netreba kontrolovať každý rok. Súčasné odporúčania smerujú k tomu, aby si ju dospelý človek nechal zmerať aspoň raz.
Intervenčný kardiológ Subhash Banerjee z Baylor Scott & White upozornil, že takéto meranie môže pomôcť nájsť pacientov, ktorým zostáva vyššie kardiovaskulárne riziko aj po tom, čo už liečia ostatné rizikové faktory.
Liek určený priamo na Lp(a), pri ktorom by už bolo definitívne potvrdené, že znižuje počet infarktov, mozgových príhod či kardiovaskulárnych úmrtí, zatiaľ bežne k dispozícii nie je. Niekoľko cielených terapií sa však už nachádza v pokročilých klinických skúškach.
Pri vysokej hodnote preto lekári tlačia nadol riziká, s ktorými dnes pracovať vedia. Najmä LDL cholesterol, vysoký krvný tlak, cukrovku či fajčenie. Konkrétny postup závisí od zdravotného stavu človeka a od toho, či už srdcovo-cievne ochorenie má.
