Desaťročia nám radili pri chudnutí siahať po nízkotučných výrobkoch. Nová štúdia spochybňuje túto starú poučku
Nová štúdia skúmala, čo sa stane, ak ľudia s nadváhou jedia tri porcie plnotučných mliečnych výrobkov denne. Cholesterol ani telesný tuk sa im výrazne nezhoršili.
Plnotučné mlieko, jogurty či syry sa roky spájajú najmä s nasýtenými tukmi a vyšším cholesterolom. Aj preto výživové odporúčania často uprednostňujú ich nízkotučné alebo odtučnené verzie. Nová štúdia vedená profesorom Harveyom Andersonom z Univerzity v Toronte však ukázala, že tri porcie plnotučných mliečnych výrobkov denne počas troch mesiacov nezhoršili u sledovaných ľudí telesný tuk, glukózu ani krvné lipidy.
Výskumníci pritom pracovali s dospelými, ktorí mali nadváhu alebo obezitu. Práve pri nich by sa dalo očakávať, že pravidelné pridávanie kalorickejších plnotučných výrobkov sa pomerne rýchlo prejaví na váhe alebo metabolických ukazovateľoch. To sa však v priebehu 12 týždňov nepotvrdilo.
Tri porcie denne a žiadny prudký nárast váhy
Do štúdie zaradili 74 dospelých. Náhodne ich rozdelili do troch skupín. Prvá mala znížiť denný príjem energie približne o 500 kalórií a jesť najviac jednu porciu nízkotučných mliečnych výrobkov denne.
Druhá skupina dostala tri porcie plnotučných mliečnych výrobkov, no energiu z nich mala vykompenzovať tým, že uberie z iných jedál. Tretia dostávala rovnaké množstvo mliečnych výrobkov, ale zvyšok jedálnička jej vedci kaloricky neobmedzovali. Všetci účastníci popritom absolvovali výživové poradenstvo podľa kanadského potravinového sprievodcu.
Po 12 týždňoch sa pri troch porciách plnotučných výrobkov denne nezvýšil telesný tuk, HbA1c, glukóza nalačno ani krvné lipidy. Významné rozdiely vedci nenašli ani pri beztukovej hmotnosti, obvode pása či pokojovom metabolizme.
Neprehliadni
Na váhe sa už rozdiely ukázali. Skupina s kalorickým deficitom schudla a kleslo jej BMI v porovnaní so skupinou, ktorá mala kalórie z mliečnych výrobkov nahrádzať menším množstvom ostatného jedla. Tomuto plánu sa totiž účastníci nedokázali úplne prispôsobiť.
Prekvapivejšie dopadla tretia skupina. Ľudia v nej mohli jesť bez stanoveného kalorického limitu, no napriek trom porciám plnotučných mliečnych výrobkov sa ich hmotnosť ani BMI oproti začiatku výrazne nezmenili.
Mliečne skupiny si zároveň polepšili v príjme niektorých živín. Vápnika prijímali približne 1 110 až 1 120 miligramov denne, kým kaloricky obmedzená skupina s nízkym príjmom mliečnych výrobkov zostala približne na 760 miligramoch. Hore išiel aj príjem bielkovín a vitamínu D. Pri vitamíne D však ani to nestačilo na dosiahnutie odporúčanej dennej dávky.
Vedci merali aj krvný tlak. Systolický tlak klesol v skupine, ktorá mohla jesť bez obmedzenia, podobný pokles však nastal aj pri kaloricky obmedzenej diéte s malým množstvom mliečnych výrobkov. Samotné plnotučné mlieko či syr preto nemožno označiť za príčinu nižšieho tlaku.
Syr nie je iba kus nasýteného tuku
Jedným z vysvetlení je takzvaná dairy matrix, teda mliečna matrica. Mlieko, jogurt ani syr nie sú iba nosičom tuku. Spolu s ním obsahujú bielkoviny, laktózu, vápnik a ďalšie látky a práve ich vzájomná kombinácia môže ovplyvniť, ako ich telo spracuje.
Anderson spomína najmä kazeín a srvátkové bielkoviny. V mliečnom výrobku ich prijímaš spolu s tukom a ďalšími živinami, nie oddelene. Preto sa nedá automaticky predpokladať, že dve potraviny s rovnakým množstvom nasýteného tuku budú mať na telo rovnaký účinok.
Mliečna matrica môže pomôcť vysvetliť aj to, prečo ľudia bez kalorického limitu výrazne nepribrali. Hoci nemuseli obmedzovať ostatné jedlo, ich celkový príjem energie výrazne neodskočil od skupiny, ktorá mala kalórie z mliečnych výrobkov kompenzovať.
Autori za tým vidia možný sýtiaci účinok tuku a bielkovín. Ak ťa jogurt alebo syr zasýti na dlhšie, neskôr môžeš zjesť menšiu porciu iného jedla bez toho, aby si si to cielene strážil. V tejto štúdii však vedci sýtosť netestovali ako hlavný mechanizmus, takže ide skôr o vysvetlenie výsledku než o definitívne potvrdenie.
Seniori potrebujú z menšieho množstva jedla dostať viac živín
Anderson upozorňuje aj na starších ľudí. S vekom zvyčajne klesá množstvo energie, ktoré človek denne potrebuje, no bielkoviny, vápnik a ďalšie živiny potrebuje naďalej. Mliečne výrobky ich dokážu priniesť v pomerne malom množstve jedla a pre veľa ľudí sú zároveň bežnou súčasťou jedálnička.
Keďže výskum trval iba tri mesiace a neprebiehal priamo na senioroch, nevieme, ako by pravidelné jedenie plnotučných výrobkov ovplyvnilo ich dlhodobé riziko cukrovky, infarktu či ďalších ochorení.
Pôvodný experiment mal byť dvakrát dlhší
Vedci pôvodne plánovali sledovať účastníkov 24 týždňov a do každej skupiny zaradiť 50 ľudí. Pandémia Covid-19 však skomplikovala nábor a projekt sa napokon skončil po 12 týždňoch so 74 účastníkmi.
Práve krátke trvanie patrí medzi najväčšie slabiny výsledkov. Tri mesiace môžu stačiť na zachytenie niektorých zmien, no nemusia ukázať, čo sa s hmotnosťou, glukózou alebo krvnými lipidmi začne diať po roku či niekoľkých rokoch.
Dve potraviny s rovnakým tukom nemusia pôsobiť rovnako
Keď potravinu rozoberieme iba na tuk, cukor, bielkoviny či soľ, môže nám uniknúť, ako sa tieto látky správajú spolu po zjedení celého jedla.
Plnotučný jogurt alebo syr sa tým automaticky nestáva zdravšou voľbou než jeho nízkotučná verzia. Výsledky však naznačujú, že ich netreba odsúdiť iba preto, že v tabuľke majú viac tuku.
Najväčšou otázkou zostáva čas. Tri mesiace dopadli bez výrazného zhoršenia sledovaných ukazovateľov. Čo urobí rovnaký jedálniček s telom po rokoch, zatiaľ nevieme.
