Mysleli sme si, že túto schopnosť má iba človek. Opice však v známom jazykovom teste reagovali rovnako ako my
Jazykový experiment Bouba/Kiki ukazuje, že na základe toho ako meno znie, mu väčšina ľudí priradí rovnaký oblý alebo ostrý tvar. Nový experiment ukázal, že opice sú na tom rovnako.
Jazyk patrí medzi schopnosti, ktoré vedci dlho považovali za výnimočne ľudské. Nejde len o samotné slová, ale aj o to, ako si náš mozog spája zvuky s tým, čo vidíme. Jeden známy psychologický experiment už takmer sto rokov ukazuje zvláštnu vlastnosť ľudského vnímania. Väčšina ľudí totiž bez rozmýšľania priradí slovo „Bouba“ k oblej forme a slovo „Kiki“ k ostrej, pichľavej. Teraz však vedci zistili niečo, čo môže zmeniť pohľad na pôvod tejto schopnosti, rovnakú asociáciu totiž vytvorili aj opice.
Výsledky zatiaľ pochádzajú z predbežnej štúdie, ktorá ešte neprešla recenzným konaním. Napriek tomu ponúkajú zaujímavý pohľad na to, že niektoré základy jazyka možno vznikli dávno pred objavením človeka, informuje Science Alert.
Zvláštny test poznajú psychológovia už celé desaťročia
Takzvaný efekt Bouba/Kiki patrí medzi najznámejšie experimenty v psychológii. Účastníci dostanú dve jednoduché kresby. Jedna pripomína obláčik s hladkými krivkami, druhá vyzerá ako hviezdica plná ostrých hrotov. Potom dostanú otázku, ktorá z nich nesie názov Bouba a ktorá Kiki. Prekvapí ťa, že väčšina ľudí na svete odpovie rovnako. Oblý tvar označí ako Bouba a ostrý ako Kiki. Nezáleží pritom na materinskom jazyku ani na tom, akú abecedu používajú. Vedci sa preto už roky snažia zistiť, prečo náš mozog vytvorí práve takéto spojenie medzi zvukom a tvarom.
Najnovší výskum naznačil, že táto schopnosť nemusí patriť iba ľuďom. Výskumníci zapojili do experimentu deväť makakov zo singapurskej rezervácie Mandai Wildlife Reserve. Skupinu tvorilo osem makakov jávskych (Macaca fascicularis) a jeden makak prasačí (Macaca nemestrina). Najskôr potrebovali zvieratá pripraviť na samotný test. Pred každú opicu položili dva poháriky s viečkami. Jedno viečko zostalo prázdne, druhé nieslo zvláštny symbol, ktorý kombinoval oblé aj ostré tvary. Pod týmto viečkom ukryli odmenu v podobe potravy.
Po niekoľkých pokusoch sa opice naučili, že práve označené viečko ukrýva jedlo. Vedci počas tejto fázy nepustili žiadny zvuk, takže nevytvorili spojenie medzi konkrétnym slovom a správnou odpoveďou.
Neprehliadni
Potom prišla hlavná časť experimentu. Až v ďalšom kroku dostali opice na výber dve známe kresby, jednu oblú a druhú plnú ostrých výbežkov. Súčasne z reproduktorov opakovane zaznelo buď slovo Bouba, alebo Kiki. Vedci zámerne nemenili pravidlá experimentu. Opice sa nikdy nenaučili, že jeden výber prinesie väčšiu odmenu než druhý. Výskumníci iba sledovali, ku ktorému viečku zvieratá spontánne siahnu po vypočutí konkrétneho slova.
„Každá opica absolvovala 24 pokusov rozdelených do krátkych blokov po troch. Poloha oblej a ostrej kresby, rovnako ako prehrávanie slov Bouba a Kiki, sa medzi jednotlivými pokusmi pravidelne menila,“ vyjadrili sa autori štúdie.
Takýto postup znížil riziko, že výsledok ovplyvní náhoda alebo zapamätanie si polohy pohárika.
Po prehratí slova Bouba siahli opice vo väčšine prípadov po oblej kresbe. Keď zaznelo Kiki, častejšie vybrali ostrý tvar. Štatistická analýza ukázala, že takýto výsledok nevznikol náhodou. Vedci dokonca vypočítali, že pravdepodobnosť výberu oblej kresby bola pri slove Bouba takmer šesťkrát vyššia než pri slove Kiki.
Takmer rovnaké výsledky pritom priniesli aj experimenty s ľuďmi. To naznačuje, že spojenie medzi určitými zvukmi a tvarmi nemusí vzniknúť iba učením alebo kultúrou.
Čo môže tento objav znamenať?
Vedci zatiaľ netvrdia, že opice rozumejú jazyku podobne ako človek. Experiment ukázal iba to, že ich mozog vytvoril rovnakú prirodzenú asociáciu medzi zvukom a tvarom. Práve to však môže veľa prezradiť o vývoji komunikácie. Ak podobné spojenia využívajú aj iné primáty, ich pôvod môže siahať k spoločnému predkovi ľudí a opíc spred miliónov rokov.
„Tieto zistenia podporujú predstavu, že aspoň niektoré prepojenia medzi zmyslami stoja na dávnych vrodených predispozíciách zdedených po vzdialenom spoločnom predkovi, a nevznikli až u človeka,“ hovoria autori.
Vedci zároveň upozornili, že odpoveď zatiaľ nepoznajú. Skôr než hovoriť o jedinečnosti človeka, chcú zistiť, ako rozšírené podobné schopnosti zostali medzi ďalšími stavovcami.
Do experimentu vstúpilo iba deväť opíc, čo predstavuje pomerne malú vzorku. Navyše štúdia zatiaľ existuje iba vo forme preprintu na serveri bioRxiv a ešte neprešla odborným recenzným hodnotením. Práve ďalšie nezávislé experimenty ukážu, či sa výsledky podarí potvrdiť aj pri väčšom počte zvierat alebo dokonca pri iných druhoch.
Aj napriek týmto obmedzeniam ide o zaujímavý náznak, že niektoré stavebné kamene jazyka môžu mať oveľa hlbšie evolučné korene, než vedci doteraz predpokladali. Ak budú budúce výskumy pokračovať rovnakým smerom, lepšie vysvetlia, ako náš mozog vytvoril spojenie medzi zvukmi, tvarmi a neskôr aj samotným jazykom.
