Rusko predstavilo vlastný čip Irtyš a ukazuje ho ako úspech priemyslu. Vyrába sa však v Číne a doma ho len skladajú dokopy
Rusko predstavilo procesory Irtyš ako domáci technologický úspech. Ich základ však podľa dostupných parametrov vedie k čínskej technológii Loongson.
Na papieri to malo vyzerať ako veľký krok k technologickej nezávislosti Ruska. Firma Tramplin Electronics získala od štátu 1,3 miliardy rubľov na vývoj domáceho serverového procesora Irtyš. Lenže namiesto dôkazu, že Moskva vie nahradiť západné čipy vlastným vývojom, prišlo nepríjemné podozrenie. Pod kapotou údajne ruského procesora sa podľa dostupných parametrov môže skrývať technológia čínskej firmy Loongson, upozorňuje server technology.org.
Práve preto sa do veci vložilo aj ruské ministerstvo priemyslu. Šestnásťjadrový Irtyš C616 sa špecifikáciami nápadne podobá na Loongson LS3C6000/S, kým tridsaťdvojjadrový C632 zodpovedá modelu LS3C6000/D. Inými slovami, nejde o procesor, ktorý by Rusi postavili od nuly. Ruský podiel má podľa dostupných informácií spočívať najmä v bezpečnostných moduloch, kryptografickom akcelerátore, finálnej úprave a puzdre mikročipu.
🇷🇺 Rosyjscy geniusze znowu zrobili to samo co zawsze… czyli przedstawili światu super rosyjski procesor „Irtysz”. Patriotyczny, rodzimy, importozastępczy, który okazał się naklejką na chińskim procesorrze Loongson 3C6000.
Sama rosyjska firma: „Tramplin Electronics“, została… pic.twitter.com/f6IFsed58W
— Takeshi Kovacs (@PrzemekShura) May 22, 2026
Rusko chcelo utiecť od Intelu a AMD, no narazilo na ešte väčší problém
Problém Ruska nevznikol ale až pri Irtyši. Roky predtým stáli jeho banky, energetika, úrady aj časť priemyslu na západných procesoroch Intel a AMD. Fungovalo to dovtedy, kým sa dalo nakupovať cez oficiálne kanály. Po roku 2022 sa však tento model zrútil. Sankcie ukázali nepríjemnú realitu, že štát hovoriaci o technologickej suverenite má kritické systémy postavené na hardvéri, ktorý nevie sám vyrobiť ani bez problémov zohnať.
Irtyš mal byť odpoveďou na túto slabinu. Lenže aj tu sa objavuje paradox. Čína už koncom roka 2022 označila procesory Loongson za strategicky dôležité a obmedzila ich export. O rok neskôr sa však ruskí inžinieri dostali k licencii na architektúru, ktorá dnes tvorí základ novej ruskej procesorovej línie. Ako presne sa to podarilo, za akých podmienok a čo všetko licencia dovoľuje, verejnosť nevie.
Neprehliadni
Za projektom pritom nestoja úplní nováčikovia. Tím Tramplin Electronics tvoria bývalí inžinieri z Moscow SPARC Technology Center, teda ľudia spojení s vývojom procesorov Elbrus. Peniaze do projektu vložil omský podnikateľ Svjatoslav Kapustin, zakladateľ Tramplin Ventures. Z obchodného hľadiska to dáva zmysel. V krajine, kde štát tlačí na náhradu zahraničných technológií, má každý čip zapísaný ako domáci prakticky otvorené dvere do bánk, telekomunikácií, energetiky aj úradov.
Na papieri vyzerá Irtyš silno, no bez čínskych fabrík by z neho nebol hotový čip
Na prvý pohľad Irtyš nepôsobí ako slabý čip. Podľa plánov má mať od 16 do 64 jadier, až 128 vlákien, podporu pamäte RAM do 2 TB a vlastný kryptografický akcelerátor. Takýto procesor nemá naháňať výkon v jednej hre alebo aplikácii, ale obslúžiť veľa požiadaviek naraz, napríklad v bankovom systéme, štátnej databáze alebo veľkej firemnej infraštruktúre.
Lenže pri čipoch nestačí navrhnúť len parametre. Najťažšia časť je výroba samotného kremíkového jadra, teda vrstvy, v ktorej sú miliardy tranzistorov. A práve tu Rusko naráža na svoj limit. Irtyš má podľa dostupných informácií vznikať v Číne, pravdepodobne v závode SMIC, pomocou 12 nm výrobného procesu. Rusko sa pritom doma pohybuje približne na úrovni 65 nm, čo je technológia stará zhruba dve desaťročia.
Moskva tak môže hovoriť o domácom procesore, no jeho najdôležitejšia časť vzniká mimo jej územia. Tramplin Electronics má zabezpečovať najmä finálne puzdrenie a úpravy, čo je dôležitý krok, ale nie jadro celej výroby. Je to podobné, ako keby automobilka tvrdila, že vyrába vlastný motor, no blok, piesty aj elektroniku by jej dodal zahraničný partner a doma by prebehla najmä finálna montáž.
Plná lokalizácia by vyžadovala desiatky miliárd rubľov a vývoj domácej technológie aspoň na úroveň 28 nm. To bude trvať roky. Navyše Rusko stále nemá fotolitografické zariadenia potrebnej triedy.
Procesor môže byť rýchly, no bez Windowsu narazí na problém, ktorý výkon nevyrieši
Irtyš má ešte jeden problém, ktorý sa na prvý pohľad netýka samotného kremíka. Nie je priamo kompatibilný s Windowsom. Nadšenci síce skúšali spustiť na tejto platforme hru Zaklínač, no nešlo o bežné používanie, ale skôr o technickú ukážku cez rôzne obchádzky. V praxi to znamená, že čip môže mať slušné serverové parametre, no v prostredí, na ktoré sú firmy zvyknuté, z neho nemusí dostať výkon, ktorý výrobca sľubuje.
Pre Rusko je to väčší problém, než sa môže zdať. Tamojšie firmy, banky, nemocnice aj úrady desaťročia fungovali vo svete Windowsu. Na tomto systéme bežia účtovné databázy, správa dokumentov, interné aplikácie aj špecializovaný softvér pre priemysel. Presunúť to celé na Linux alebo domáce operačné systémy nie je ako vymeniť tapetu na počítači. Je to skôr ako prerobiť celý dom, v ktorom stále bývaš a nesmieš si dovoliť, aby prestala tiecť voda alebo vypadla elektrina.
Bez priamej podpory Windowsu sa Irtyš automaticky uzatvára do menšieho softvérového sveta. Mnohé aplikácie, od známeho 1C cez kancelárske balíky až po špecializované inžinierske nástroje, vznikali roky práve pre Windows. Ich prepisovanie alebo prispôsobovanie na inú platformu by stálo obrovské peniaze. A keďže trh pre takýto procesor bude obmedzený najmä na Rusko a jeho partnerov, veľa vývojárov nebude mať dôvod investovať do podpory novej architektúry.
Na druhej strane, odklon od Windowsu môže byť pre Moskvu aj argumentom v prospech Irtyšu. Microsoft je americká firma a jeho licencie, aktualizácie aj technická podpora sa môžu stať ďalším nástrojom tlaku. Pri Linuxe a domácich systémoch s otvoreným kódom má štát väčšiu kontrolu nad tým, čo na serveroch beží. Pre banky, úrady alebo obranný priemysel to nemusí byť otázka pohodlia, ale prežitia v prostredí, kde sa sankcie a technologické obmedzenia menia z mesiaca na mesiac.
Rusko má veľký plán, no bez Číny sa Irtyš zrejme nepohne z papiera do serverovní
Na papieri má Irtyš naplánovanú pomerne rýchlu cestu do praxe. Do registra ruského ministerstva priemyslu sa má dostať v druhom štvrťroku 2026, prvé inžinierske vzorky majú nasledovať v druhom štvrťroku 2027 a ešte v tom istom roku sa počíta s uvedením na trh. Ak všetko pôjde podľa plánu, v roku 2028 by sa procesor mohol objaviť aj mimo Ruska. To znie odvážne, najmä pri technológii, ktorú Moskva nevie sama kompletne vyrobiť.
Ešte zaujímavejšie pôsobí rozpočet. Na prípravu a výrobu niekoľkých tisíc čipov má stačiť 1,3 miliardy rubľov, teda približne 15 miliónov dolárov. Pre porovnanie, Intel míňa na výskum a vývoj desiatky miliárd dolárov ročne. Aj to naznačuje, že Irtyš nie je nový ruský zázrak, ale lacnejšia cesta, ako prispôsobiť existujúcu čínsku technológiu ruským potrebám.
