Zrazil sa Jupiter v počiatkoch Slnečnej sústavy s formujúcou sa planétou?
Nebyť plynného obra, naša sústava dnes mohla vyzerať inak.
Jupiter je najväčšou planétou našej sústavy a svojou gravitačnou silou má zásluhu na tom, ako sa postupom času vyvíjala. Plynný obor aj dnes ovplyvňuje obežné dráhy menších kozmických objektov v našej sústave, hovorí YouTube kanál SciShow Space.
Jupiter je pre vedcov jednou z najzaujímavejších planét sústavy a od roku 2016 ho študuje sonda Juno. Krátko po jej príchode k planéte ale vedcom poslala zaujímavé dáta. Ukázalo sa, že jadro Jupitera je menej husté, než sa spočiatku predpokladalo. V roku 2019 prišli vedci s teóriou, ktorá by to mohla vysvetliť.
Tvrdili, že krátko po vzniku Jupitera, doňho narazil objekt, ktorý bol 10-krát ťažší ako Zem. Vedci tvrdili, že z tohto objektu by sa mohla stať planéta, ak by neskončil v útrobách plynného obra. Predtým sa predpokladalo, že vonkajšia, plynná, atmosféra a jadro sú dve odlišné časti planéty. Pozorovania ale odhalili, že hranica nie je tak jasne určená a prvky z pevného jadra sa premiešavajú s časťami atmosféry.
Zrážka s protoplanétou?
Navrhovali, že do jadra Jupitera mohol naraziť masívny objekt, ktorý rozbil jadro planéty a premiešal ho s časťami atmosféry. Išlo o proces, ktorý by sa neustálil ani o niekoľko miliárd rokov neskôr. Práve táto zrážka a premiešanie vrstiev jadra s atmosférou mohli vysvetliť dáta, ktoré sonda Juno poslala späť na Zem.
Vedci sa rozhodli potvrdiť túto teóriu sériou simulácií. Modelovali procesy, ktoré sa diali počas formácie Jupitera, pred 4.6 miliardami rokov. V tomto období sa formoval aj zvyšok Slnečnej sústavy a preto sa vo vesmíre okolo plynného obra nachádzalo množstvo skalnatých objektov. Simulácie ukázali, že gravitačná sila Jupitera by ovplyvnila dráhy objektov okolo planéty. Vedci tiež zistili, že minimálne jedno zo skalnatých telies by sa kvôli Jupiteru dostalo na novú obežnú dráhu.
Neprehliadnite
Podľa simulácií by sa tento nový objekt časom priamo zrazil s plynným obrom. Aby sme dostali údaje, aké získala sonda Juno v roku 2016, tento objekt musel byť minimálne desaťkrát ťažší, ako naša planéta Zem. Nebyť Jupitera, je možné, že by sa z tohto objektu časom stala planéta.
Simulácia ale fungovala len za určitých predpokladov. Ak protoplanéta nezasiahla Jupiter priamo, ale planétu len šuchla, alebo mal Jupiter väčšie jadro ako protoplanéta, simulácia neukázala rovnaké výsledky.
Komentáre