Týmto organizmom nevadí ani nehostinné prostredie kozmu: Dokážu sa dostať z planéty na planétu?

Nový experiment dokázal, že tie najodolnejšie organizmy dokážu prežiť vo vesmíre naozaj dlhú dobu.

mikroorganizmy
Zdroj: Flickr.com (Kevin Gill) (CC BY 2.0), úprava: vosveteit.sk

Dokážu mikroorganizmy prežiť v nehostinných podmienkach vesmíru a cestovať z planéty na planétu? Tejto otázke sa venuje aj astrobiologický projekt Tanpopo, čo po japonsky znamená púpava. Štúdia z tohto projektu bola uverejnená v publikácii Frontiers in Microbiology.

Cieľom štúdie bol experiment, ktorý sa odohral na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Zistilo sa, že niektoré odolné druhy mikróbov, známe aj ako extrémofily, dokážu prežiť aj v extrémne nehostinných podmienkach vesmíru. V experimente vynikal hlavne druh Deinococcus radiodurans. Extrémofilné mikroorganizmy sa vyznačujú svojou veľkou odolnosťou. Dokážu prežiť obrovské teploty, alebo vysoké dávky ultrafialového žiarenia, ktoré by väčšinu organizmov usmrtili.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Deinococcus radiodurans je obzvlášť odolným organizmom a preto ho japonskí vedci využili na svoj experiment. Tento mikrób dokázal prežiť na vonkajšej strane vesmírnej stanice po dobu troch rokov, vystavený vákuu nízkym teplotám a radiácii. Mikroorganizmy sa vo vesmíre nachádzali v rôzne veľkých zhlukoch. Zistilo sa, že mikróby, ktoré sa nachádzali na vonkajšej strane zhluku zahynuli, no vytvorili ochrannú vrstvu pre mikróby, ktoré sa nachádzali pod nimi. Vedci dokázali oživiť mikróby, ktoré sa nachádzali aspoň pol milimetra pod povrchom zhluku.

Zaujímavým výsledkom je aj fakt, že ak by bola stena zhluku mikróbov hrubšia, organizmy pod ňou by dokázali prežiť od 15 do 45 rokov. Ak by mala ochranná bariéra až milimeter, kolónia organizmov by dokázala v otvorenom vesmíre prežiť až osem rokov.

„Výsledky experimentu nám naznačujú, že druh mikroorganizmov Deinococcus radiodurans by dokázal prežiť cestu zo Zeme na Mars, alebo opačne,“ vyjadril sa pre CNN profesor Akihiko Yamagishi, z univerzity v Tokiu.

Mikroorganizmy v otvorenom vesmíre

Prežitiu mikróbov vo vesmíre sa venovalo už niekoľko štúdií. Tým sa podarilo zistiť, že mikroorganizmy môžu prežiť vo vesmíre, ak sú chránené horninou. Nový výskum ale zistil, že takéto organizmy dokážu prežiť aj keď vytvoria okolo seba ochrannú bublinu. Cestovanie mikróbov naprieč vesmírom je teória, ktorú pred viac ako sto rokmi sformuloval švédsky fyzik Svante Arrhenius. Podľa teórie existujú mikroorganizmy, ktoré v podobe spór cestujú vesmírom. Keď sa dostanú na planétu, ktorá má vhodné podmienky pre ich rozvoj, začnú sa vyvíjať do komplexnejších foriem života.

Vedci sa však prikláňajú k podobnej, no trochu odlišnej teórii. Podľa nich je pravdepodobnejšie, že sa mikroorganizmy dostali zo Zeme na iné kozmické telesá. Túto teóriu zakladajú na fakte, že Zem je jedinou planétou, ktorú poznáme, na ktorej existuje život. Mikroorganizmy sa na iné kozmické teleso môžu dostať napríklad prostredníctvom našej sondy. Tá je pred štartom sterilizovaná, aby sa tejto situácii predišlo, no tento proces nedokáže zabiť tie najodolnejšie organizmy. Je preto možné, že život sa po našej sústave rozšíri práve vďaka nám.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre