Webbov teleskop vykonal „pitvu“ vzdialenej sústavy: Odhalil tragický osud planéty
Výskumníci pozorovali sústavu, v ktorej planéta skončila pohltená domovskou hviezdou. toto sa mohlo stať.
Vesmír je plný fascinujúcich, no mimoriadne brutálnych javov. Jeden sa odohral v sústave, kde nešťastná planéta našla svoj koniec v útrobách svojej domovskej hviezdy. Nové pozorovania Webbovho teleskopu odhalili nečakané zistenia okolo tohto procesu.
Nešťastná exoplanéta vo vzdialenej sústave sa ocitla na obežnej dráhe, ktorá postupne po špirále klesala bližšie a bližšie k hviezde, okolo ktorej planéta obiehala, informuje NASA. V určitom bode sa planéta dostala tak blízko, že sa zrazila s hviezdou a nakoniec ostala hviezdou úplne pohltená.
“Ide o udalosť, ktorú sme doteraz nemali možnosť pozorovať. Preto sme nemali jasnú predstavu ohľadom toho, čo môžeme očakávať. Rozhodli sme sa však Webbov teleskop namieriť na sústavu a zistiť, čo sa udialo. Webbov teleskop nám ukázal sústavu vo vysokom rozlíšení v infračervenom spektre. Vďaka bohatým dátam, ktoré teleskop poskytol, sa učíme dôležité poznatky ohľadom planetárnych sústav, vrátane tej našej,” vysvetľuje Ryan Lau, vedúci nového výskumu.
Autori v rámci novej štúdie doslova sústavu “pitvali” a snažili sa zistiť čo najviac zo scény, ktorá nám ukazuje hviezdu už po tom, ako svoju planétu pohltila.
Sústava sa nachádza približne 12-tisíc svetelných rokov od Zeme. Výskumníci si ako prvé všimli, keď sa hviezda náhle rozjasnila. Túto udalosť sledovali pod označením ZTF SLRN-2020. Pôvodne ju zaznamenalo observatórium Zwicky Transient Facality. Dáta z misie NEOWISE zas ukazovali, že v sústave došlo k zvýšeniu jasnosti v infračervenom spektre približne rok pred zaznamenaním viditeľného záberu. To naznačovalo prítomnosť prachu.
Tragický osud vzdialenej exoplanéty
Výskumy z roku 2023 zas naznačovali, že hviezda sa podobala na naše Slnko a momentálne bola v procese premeny na červeného obra. Väčšina hviezdy, vrátane tej našej, míňajú svoje palivo cez proces jadrovej fúzie. Keď sa palivo minie, hviezdy ako naše Slnko rapídne expandujú a premenia sa na červeného obra. Následne zhodia svoje vonkajšie vrstvy a ostane po nich len biely trpaslík, mŕtve hviezdne jadro.
Neprehliadni
Webbov teleskop dokázal vďaka svojej citlivosti a rozlíšeniu presne zmerať skryté emisie z hviezdy a jej blízkeho okolia. Tu sa ukázalo, že hviezda nebola taká jasná, ako by mala byť, ak by sa pretransformovala do červeného obra. Tieto pozorovania naznačili, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa hviezda nenafúkla a nepohltila svoju planétu priamo.
Nová teória naznačuje, že pohltená exoplanéta mala veľkosť Jupitera. Okolo svojej hviezdy obiehala blízko, bližšie ako Merkúr obieha okolo Slnka. Postupne sa táto exoplanéta približovala bližšie a bližšie. V určitom momente táto planéta zasiahla atmosféru hviezdy. Keď sa tak stalo, odštartovalo to reťazovú reakciu, ktorá viedla k tomu, že planéta spadla do hviezdy rýchlejšie.
“Padajúca exoplanéta sa začala v určitom momente akoby rozotierať po hviezde. V poslednom dopade planéta pravdepodobne odrazila plyn z vonkajších vrstiev hviezdy. Tento plyn expandoval, ochladil sa a počas jedného roka ťažké prvky kondenzovali do chladného prachu,” vysvetľujú autori štúdie.
Pozorovania prekvapili výskumníkov
Autori štúdie očakávali, že v sústave uvidia expandujúci oblak chladnejšieho prachu okolo hviezdy. Pozorovania Webbovho teleskopu ale odhalili horúci prstenec molekulárneho plynu bližšie pri hviezde. Pozorovania odhalili aj určité molekuly v disku, vrátane oxidu uhoĽnatého.
Možnosť charakterizovať aké plyny sa nachádzajú okolo hviezdy dá astronómom lepšiu možnosť popísať, čo sa v sústave skutočne odohralo. Autori štúdie vysvetľujú, že sústavu budú v budúcnosti pozorovať aj naďalej a pokúsia sa dostať z nej viac informácií. Vysvetľujú, že toto je prvá udalosť svojho druhu, ktorú pozorovali, nemôžu teda odhadovať, čo sa stalo, kým nemajú v rukách viac dôkazov.
Komentáre