SpravodajstvoVeda a výskum

Vzdialený mesiac Saturnu, Enceladus, sa podobá na Zem viac než si myslíme

Nová štúdia poukazuje na podobnosti s našou modrou planétou.

Enceladus sa radí k jedným z mesiacov Saturnu a predpokladá sa, že pod jeho ľadovým povrchom by sa mohol nachádzať oceán, píše portál Space.

Mesiac ale môže byť aktívnejší, než sa spočiatku predpokladalo. Nová štúdia, ktorá sa zakladá na tvare ľadového povrchu, naznačuje, že v hĺbke 20 km sa môžu nachádzať prúdy, podobné oceánskym prúdom na našej Zemi. Mesiac pozorujú astronómovia už od roku 2014. Vtedy sa sonde Cassini podarilo zachytiť desiatky gejzírov, ktoré sa drali von cez medzery v ľadovej škrupine.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nová štúdia do určitej miery spochybňuje iné štúdie, ktoré tvrdili, že oceán pod povrchom je z veľkej časti homogénny (pozn. redakcie: zložený z rovnakých zložiek.). S ďalšími štúdiami by vedci dokázali zistiť, či sú podmienky pre život v oceáne dostatočne prívetivé pre rôzne druhy mikróbov.

„Určiť, ktoré regióny sú najviac vhodné pre život, ako ho poznáme, je dôležité. V budúcnosti by nám tieto informácie pomôcť v pátraní po mimozemskom živote,“ vyjadril sa Andrew Thompson, jeden z autorov štúdie.

Oceánske prúdy pod ľadovým povrchom

Nová práca tvrdí, že pod povrchom mesiaca Enceladus by sa mohli nachádzať regióny oceánu, ktoré sa líšia hodnotami solí. Tieto regióny sa môžu prostredníctvom cirkulácie vody postupne meniť. Ide o koncept, ktorý oceánografovia pozorujú aj u nás na Zemi, presnejšie v oceáne okolo Antarktídy.

Ďalšie údaje zo sondy Cassini naznačujú, že pri póloch je ľadová vrstva tenšia, než pri rovníku. Je možné, že sa polárny ľad mesiaca v tejto oblasti rozpustil. Rozpúšťanie a opätovné zmrazovanie ľadovej vrstvy by mohlo ovplyvniť oceánske prúdy, nachádzajúce sa pod nimi. Ak zamrzne slaná voda, je možné že sa soľ uvoľní do okolitej vody. Tá sa stane ťažšou a ponorí sa viac ku dnu. Ak sa ľad rozpustí, mohlo by to mať opačný efekt. Soľ by sa rozriedila vo vode a znížila hustotu okolitej vody.

„Ak poznáme rozloženie ľadu, vieme určiť hranice cirkulácie vody,“ vyjadrila sa hlavná autorka, Ana Lobo.

Lobo a Thompson určili, na základe poznatkov o Antarktickom oceáne, to, ako by mohlo byť rozpúšťanie a mrznutie ľadu na Encelade ovplyvnené jeho oceánskymi prúdmi. Tvrdia, že by sa mohla vytvoriť cirkulácia od pólov mesiaca, smerom ku jeho rovníku. Prúdy by distribuovali teplo a živiny po celom mesiaci, ktorý má priemer okolo 500 km.

Napriek podobnosti s našou planétou sa oceány Enceladu môžu v niektorých aspektoch diametrálne líšiť. U nás na Zemi sú oceány zvyčajne teplejšie pri hladine, kde ich ohrievajú slnečné lúče. Oceán na Encelade by bol teplejší na dne, kde by ho ohrievalo teplo z jadra mesiaca. Oceány na Encelade sú až osemkrát hlbšie ako tie na Zemi, ktoré majú  v priemere hĺbku 3.5 km.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close